Milenci (1958)

Milencomurčite nechýba(la) prílišná "štylizovanosť", ktorá mi i napriek tomu tentokrát akosi ani extra neprekáža(la), lebo mi to našťastie dostatočne (vy)kompenzovalo naprosto okázalé spracovanie pod taktovkou francúzskeho režiséra Louisea Malleho, kde už úvodné titulky, sprevádzala klasická hudba od nemeckého hudobného skladateľa → Johannesa Brahmsa, čo ma snáď ihneď automaticky pozitívne navnadilo, že by som mal skrátka s nasledujúcim dianím stopercentne počítať, a keď k tomu ešte následne pridám i priam atmosferickú, čiernobielu kameru Henriho Decaëa, ktorá si práve takýto status väčšinou zachováva(la) po celý čas, tak si proste myslím, že nie je takmer čo kritizovať, keďže najmä herečka v hlavnej úlohe, udržiava(la) diváka v neustálom vypätí, pretože zväčša jej "aristokratické správanie", podtrhovalo celkovú náladu, tohto inak zaujímavého, kinematografického diela, popritom súčasne obohateného i o interesantnú atmosféru, hodnú značného obdivu... To áno, a zároveň tiež podotýkam, že konkrétne bez mimoriadne pôsobivého, hereckého výkonu Jeanne Moreauovej, by sa takýto úspešný výsledok, jednoznačne nedostavil ani z polovice, kedy už ani vonkoncom nepotrebujem ďalej a zbytočne vyzrádzať, čím sa bude vlastne tento adaptovaný scenár bližšie zaoberať, že v podstate už samotný titul, to viac-menej trochu predsa naznačuje, ale na samý záver dodávam aj to, že výrazne klame svojim telom. PS: Vskutku naozaj pozoruhodný snímok, ktorý mi jednak veľmi dlho unikal, na čo som prišiel až teraz.

Jeanne Moreau mladá, krásná, svůdná a to podstatné uvěřitelná, na svou dobu nepochybně odvážný počin, což hodnotím sice kladně, přesto mě příběh bohaté znuděné ženušky neoslovil. Provdala se do luxusu za o generaci staršího muže, neměla žádné povinnosti, o dítě se starala chůva, domácnost vedl majordom, nemusela do práce a jak by řekl můj dědeček: "měla akorát roupy". Uvěřit v osudovou lásku k někomu, koho neznám ani 24 hodin, nezvládnu holt ani já..

Reziser Louis Malle je pre mna typicky reprezentant priemernych reziserov a la Lizzani alebo Damiani. Nieco do seba niektore jeho filmy mau, to nehovorim ze nie, len mna neoslnil ani ten Vytah na Popraviste, i tam i tuna hraje vyborna Jeanne Moreau, coz bola pred 60 rokmi fakt nadherna baba. Tento film je na rok 1958 hodne slobodomyselny, a niektore krajiny mali problem hpo odvysielat, napriklad take nabozne konzervy v USA a par krestanskych mravokarcov v Italii. na moje pomery prilis vela nudy, neuchvatila ma ani ta malomestska pani volnych mravov ...... skusim dalsie filmy Od Malleho, mozno ma nieco chyti . 55 %

- „Keď na nás pomyslím, nemám pokoja. To je asi láska." - „Ale prosím ťa! Doma sa tak báječne nudíš. A nuda je odpočinok.“ ___ Čarovná letná noc na vidieku, Brahms a láska, práve v tomto okamihu z jediného pohľadu zrodená... Tak idylické a podmanivé. Len keby sa neprihodila žene majiteľa nádherného sídla uprostred záhrad, ktorá nemá nič inšieho na práci, než jazdiť do Paríža za kamarátkou, nájsť si tam milenca, kvakotať o neznesiteľných banalitách a potom sa doma nudiť, hútať o svojej nude a hľadať osvieženie, jedine možné v milostnom dobrodružstve. ___ Schyľuje sa k zaujímavému stretnutiu. Nasleduje zistenie, že z veľkej drámy je iba veľká fraška, pretože manžel je hlúpy a milenec smiešny. Ani jedno pritom nie je pravda, hlúpa a smiešna môže byť skôr pobláznená rozmaznaná panička. Divák si však príliš neužije drámu ani frašku, iba žvanenie o banalitách a nudu... - a tú nádhernú atmosféru, prekrásnej opojnej noci, Brahmsa a lásky, takmer sa tomu nedá odolať... A ráno... dokonaná vzbura i smiešnosť, dráždiace k výsmechu i vzrušujúce otvorenosťou...___ Ó, MON DIEU, TAK FRANCÚZSKE ! Tak buržoázne. Na všetko je kopa času, nikto sa nikam nenáhli, iba láska sa šije horúcou ihlou, náhle zrodená a nič inšie nemá zmyslu. Natoľko povrchné a súčasne tak vťahujúce, až nemôžem neveriť, že to bolo majstrovsky zrealizovaným zámerom.

Zvláštní manýra padesátých let v podobě vypravěče mi nevadila jako u Deníku venkovského faráře, ale i zde ji považuji za rušivou. Navíc vypravěč rušil celkem fádní příběh venkovanky, která se pronudila do maloměšťácké paničky volných mravů. Hodně dobrá byla Moreau se svým mírně pohrdavým a hlavně lehce nadzdviženým horním rtem.