Všem se daří dobře (1990)

Mastroiannimunasadili popolníky hrúbka ako v starých komunistických slintákoch a neviem, či toto bolo nutné. V každom prípade originálna verziaVšetkých sú v pohodemi neprišla taká silná ako verzia sDe Nirom, hoci tu našťastie nepretláčali propagandy, ktoré v americkej verzii už byť museli, lebo v pohode sme od istého času len vtedy, ak nie sme všetci hetero.

Marcello Mastroianni si "ukradol" film pre seba, jednoznačne má najväčší priestor a dominuje s ľahkosťou a noblesou. Jeho penzista Matteo, ktorý sa rozhodne navštíviť svojich päť dospelých detí, je synonymom lásky a krehkosti. Tornatoreho príbeh je smutný i veselý, presne ako život sám. K zážitku dopomáha pekná hudba Morriconeho, ten si strihol aj maličkú úlohu ako dirigent v milánskej La Scale.

Mam neskutocne rad taliansku kinematografiu na rozdiel od takej povedzme Snorlax, ktora je platonicky zamilovana do francuzskej kinematografie. To ja ne, lebo stale si myslim, ze hnoj sa produkuje vsade - bez ohladu na narodnost. Italia vyprodukovala uz dostatok hnoja, ale niekedy sa mi zda, ze ten francuzsky je o cosi smradlavejsi a horsie sa rozklada. No nic, prec od hnoja, smerom k dobremu a kvalitnemu filmu. Nie je tu nic komplikovane a an i strhujuci dej nehrozi - starsi chlap sa rozhodol navstivit svoje haranty ktoe ziju po roznych mestach Italie. V roli starsieho muza sa predstavil Marcello Mastroinanni /La Noche/ ktory putuje po krajine. Poznavam tu nielen pribeh kazdeho z deti ale i Italiu a jej realie. Tornatore mi rezisersky navyse dost smakuje a jeho filmy mam neskutocne rad . 74 %

Môžu byť rodičia spokojní, keď nevedia ako ich deti žijú, keď nevedia kde spia, kam chodia do práce?Nie, a stokrát nie.Východisko?Nečakaná návšteva.M.Mastroiani plný štastia a presvedčenia, že vychoval dobré a úspešné deti,by sa od radosti s každým delil o to aký je štastný otec.Z toho pramení množstvo vtipných situácií,ale postupne ako navštevuje jedno dieťa po druhom zisťuje,že množstvo vecí nefunguje tak ako si myslel.Celkom príjemne pozerateľný film s peknou hudbou od E.Morriconeho, ktorý sa ukázal v 5 sekundovom zábere v úlohe dirigenta.Keď si z tohto filmu neodnesiete nič, tak minimálne poznanie/úplne geniálne/, že víno sa dá urobiť aj z hrozna.70%.

Viac ako obsah na tomto filme zaujmú bohaté obrazy Talianska na sklonku 80. rokov, príjemná hudba a bravúrny výkon majstra Marcella. Škoda slabšieho deja; dosť banálny príbeh o starnúcom mužovi, ktorému sa rúcajú ideály o jeho deťoch a na ktorého deti nemajú vôbec čas. Nič nové. Celkovo - taká pohodovka.