Vítr a lev (1975)

„PaniPedecarisová, sú s Vami potiaže!” • Arabský, púštny pirátMulai Ahmed elRaisuli, alebo poprípade ak ešte chcete, tak i akýsi „vodca skupiny berberských povstalcov,” teda konkrétne dňa 15. októbra 1904, okolo 13:00 hodine, podľa zemepisnej šírky sa najskôr ocitám len niekde v Tangeri, nachádzajúceho sa v moslimskom Maroku, kam v podstate následne vtrhol i tento podstatne odvážnyrebel, aby povedzme, že zrovna uniesol práve iba týchto troch amerických občanov:Pedecarisovcovv zložení matkyEdena jej dvoch detí:Williama&Jennifer[v skutočnosti sa ale jednalo o mužský proťajšok v podobeIona Hanforda Perdicarisa, pozn. recenzenta], pričom je naprosto teoreticky [snáď i prakticky!] dosť možné, že sa do danej »kauzy« predsaže nakoniec obuje i samotná, americká «hlava štátu», resp. v poradí už 26. prezident USATheodore"Teddy"Roosevelt, Jr., ktorý vskutku má hodne značný záujem najmä o to, aby sa daná vec akosi dala čo najrýchlejšie hneď do poriadku, a tak sa mi tým pádom pred mojim užasnutým zrakom postupne rozprestieral i samotný názov tohto pôsobivého, dobrodružného tituluVietor a lev, kedy na trochu vyššie spomínaných protagonistov; áno, a z osobného hľadiska ma rovnako zaujalo nielen stvárnenieRaisulihoŠkótomS. Connerym[niekdajším predstaviteľomJamesa Bondaako stelesňujúceho Araba, no súčasne taktiež asi ani zrejme neviem ihneď popritom všetkom ponímaní správne posúdiť i to, či to bol úplne najšťastnejší nápad?], ale zároveň aj nemenej zaujímavého "Teddyho" v podaníAmeričanomBrianom Keithom, čo mimochodom v jeho priamom, hereckom stvárnení, bolo niečo neuveriteľne nevídané, a to nielenže iba kvôli tomu, že svojmu reálnemu predobrazu, „akoby normálne z oka vypadol, ach, tá podoba bola neuveriteľná,” ale vďaka súbežným prestrihom medzi ním arebelom, by som danú situáciu zdôraznil v tom zmysle, že svoj náprotivok po hereckej stránke o čosi prekonával; čiže sa teraz vraciam k tomu, čo by sa malo na nich akože vzťahovať, t.j. kto je v tomto prípadevietor, a pre zmenu zase, kto jelev, čo si nie je vôbec ťažké domyslieť? • Skrátka, viacej som si užíval scény z Washingtonu, ako z marockej púšte, ale scenárista a režisér v jednej osobeJ. Milius[budúci tvorcaBarbara Conana], kedy by sa dalo celkovo podotknúť, že aj daný titul bol tak trocha »barbarsky« prevedeným; bol až natoľko šikovným, že si obidve fázy veľmi obstojne postrážil, i keď zasa «strihové prechody» medzi jednotlivými fázami - miestami pôsobili rušivým spôsobom, kedy by sa ale nedalo povedať, že by strihová skladba - obzvláštne vo fáze príliš ne[za]fungovala, skôr naopak. • Popri medzičasom už trocha spomínaným "Ničiteľom dôvery" & "Teleskopickým Teddym" & Plukovníkom, čo je stále jedna a tá istá osoba, ako hore uvádzanýprezident, ma zaujala i hudobná partitúraJ. Goldsmitha, autentická výprava Gila Parrondoa a skutočný režisér najzvučnejšieho menaJ. Hustonv jednej z menších úloh, ktorý v tom istom roku [1975], podobne tiež [z]režíroval i S. Conneryho v tituleMuž, ktorý chcel byť kráľom, čím chcem naznačiť azda len to, že tentoraz sa v spoločnej scéne ani nijako extra zvlášť nestretli! • Podobalo sa to na môj mimoriadne obľúbený počinLAWRENCE z ARÁBIE, ale nebolo to presne to isté, ibaže sa titulným hrdinom nadostač inšpirovalo.PS :Apropo; hovorí vám niečo menoSteve Kanaly? Totižto, následne stelesní jednu z kultových postáv -Raya Krebbsav „legendárnom seriáli”Dallas, a pamätáte si, keď sa ešte vysielal na televíznych obrazovkách?

Zajímavý hybrid mezi Lawrencem z Arábie a Divokou bandou v režii drsňáka Miliuse a s úžasnou Goldsmithovou hudbou. Vlastně je v tom příběhu úplně vše - pro někoho možná až moc. Závěrečnou přestřelku, v níž se střetává hrstka amerických vojáků, německých císařských pre-afrikakorps vojáků, jejich jiní arabští uniformovaní spojenci, najíždějící berbeři, americká slečna a její děti a šermující sultán Connery, to vám skutečně žádný jiný film nenabídne... Byť to zní jako náhodná kombinace frakcí z dobové multi-playerové hry, tak filmařsky je to super mela a mé srdce zaplesalo.

Kvalitná filmová adaptácia dobrodružného príbehu únosu americkej rodiny marockým púštnym pirátom a jej dôsledkov. (Spoiler: dôjde aj na Štockholmský syndróm) Produkcia je veľmi dobrá aj keď dej nie je až taký strhujúci a atmosféra netrhá dramatické vrcholy. Masové bojové scény sú dobré aj keď šermiarske choreografie nie sú veľmi nápadité. Zväčša príde rýchla smrť. ;) Herecky Sean Connery predvádza svoj herecký štandard, ktorý ukázal už v mnohých dobrodružných a vojnových filmoch. Postava prezidenta Roosvelta je tak trochu zábavná, ale je zároveň zdrojom zaujímavých úvah na zamyslenie podobne ako postava Raisuliho stelesňujúceho islamskú kultúru. 70%

Vítr a lev mě zaujal řadou věcí. V první řadě je to u takového filmu výprava. Ta rozhodně nezklamala. Poté Sean Connery, který je prostě herec par excellence. Důležité je ale též uvažování amerického národa a jeho představitelů. Theodor Roosevelt  nám prozradí mnoho o své zemi a řada úvah tak osvětlí chování i v pozdějších letech a dalších válkách. Americké vměšování do jiných zemí bylo vždy osvětlováno pomoci jiným a vyháněním zla z té či oné země. Jenže jak tomu zabránit, když se vlivem podlézání a úplatků neshodnou ani muslimové v rámci jedné rodiny. A pak se divme jejich nenávisti ke všemu západnímu...

Tu třetí hvězdu jsem přidala za přirozeně působící dětské herce, zejména toho chlapce. Jinak za celý film jsem nedostala odpověď na to, proč unesli právě tuhle ženu. Ona byla co? Nějaká diplomatka? Diplomata manželka? Pokud to tam bylo objasněno, nepostřehla jsem to. Příběh jalový, natahovaný. A proč běloch tvářící se jako berberský válečník? Proč nepoužili Omara Sharifa, když mohli? 🤷
/// A co ty americký vojáci? Pochod, běh, střelba? Čuměla jsem jako péro z gauče, ale nepochopila jsem