Vermiglio (2024)

„Kto chodí do mlyna, je celý od múky.”•Psychologická dráma z vysokohorského prostredia talianskych Álp - teda konkrétne z obce menomVermiglio- ležiacej v nadmorskej výške 1261 metrov nad morom, kde sa vskutku práve situoval i tento nadchádzajúci príbeh z konca II. svetovej vojny; tým pádom sa teraz azda priamo jednalo i o dobovým spôsobom štruktúrované dielo, kde ale zároveň vôbec nedochádzalo k samotnej vizualizácii tohto Svetového / Európskeho Konfliktu, ako takého, čím mám na mysli zobrazovanie tuhých bojov a obdobných záležitostí s tým vari automaticky súvisiacimi → skôr dochádzalo k priamemu zobrazovaniu spôsobu života okolo Patriarchu v podaníGraziadeia, rovnako aj miestneho Učiteľa, a jeho mnohopočetnej rodiny, keď [takmer] každý z členov tejto famílie, následne nazeral na život i svojim vlastným uhlom pohľadu, a tým sa v podstate neustále rozvíjal vznik rôznych „Tajomstiev”, resp. príchod dezertéra zo Sicílie, im kompletne obrátil ich spôsoby životov o poriadnych 180°.•Talianska filmárka v podobeDelperovej, vytvorila hodne zvláštny, až by som dokonca podotkol, že obzvlášť melancholicky ladený príspevok, ktorý asi úplne najviac staval na vytvorení autentickej atmosféry; skrátka, mal som nenormálny pocit v tom nasledovnom ponímaní, ako by som sa normálne ocitol v čase spred 80 rokov do obdobia, keď ľudia prechovávali rôzne zvyky a návyky, čo priam najideálnejšie dokumentovalo toto spracovanie, ktoré sa snažilo príslušnú dobu, čo najvernejšie zachytiť, aby som to mohol napokon i oveľa lepšie [d]oceniť.•Ďalšia šikovná Režisérka, ktorá sa rozhodne nezľakla, predsa i trochu viac náročnejšej výzvy, ako divákovi sprístupniť konkrétne dianie bez toho, aby sa stalo sterilným, aj keď doplňme situáciu v tom zmysle, že z jej strany ide o titul pre náročnejšieho diváka - s mnohými dlhými a statickými zábermi; vynikajúca kompozícia obrazu zo strany ruského kameramanaKričmana!

Vizuál tohto (po)vojnového filmu bol jednoducho úchvatný a podmanivý. Po dejovej stránke silné, no scenár vypĺňajú prakticky len 3 výrazné zlomy, ktoré sú však obrovské a otrasú nielen Luciou, ale aj celou jej rodinou. Tá melanchólia, ktorá sa niesla viacmenej celým filmom, bola miestami až neúnosná a ja osobne by som uvítal aj niečo turbulentnejšieho a epickejšieho. Film by to dejovo určite oživilo a aj dialógy by som prijal o kus obsiahlejšie, hoci mnohé veci boli povedané aj bez slov. Scenár (resp. kostra deju) ako taký bol 5-hviezdičkový, ale melancholické prevedenie žiaľ na také lepšie 3*.

Já jsem spokojen, velice pomalé tempo odpovídající velice zapadlé vesničce poloviny 20. století.. Ale přitom nelze příliš odtrhnout  zrak / odejít. Kvalitní mozaika a sekvence jednotlivých scén vás udržuje v napětí a provádí vás rychlým sledem událostí, jakoby šlo o jednotlivé ztvárněné kapitoly knihy. Děj a gradace je také povedené, tady moc nechápu kritiku. Všemu věřím a líbilo i po umělecké stránce.

Za normálnych okolností by som asi dal aj vyššie hodnotenie, ale nedá sa mi. Na jednej strane má tento film totiž fantastickú dobovú atmosféru s neskutočne nádhernými prírodnými scenériami a kulisami, ktoré tvoria gro snímku. Škoda len, že to bolo natočené príliš fádne a až zbytočne moc artovo s dlhými zábermi a bez akéhokoľvek hudobného podmazu, ktorý by tomu dal dušu. Každopádne ale podnetné dielo, ktoré sa oplatí vidieť. 65 %

Počáteční nadšení z trpělivé, nemluvné a pomalu plynoucí časoprostorové kapsle příznačně pomalu střídalo zklamání nad tím, že se film nakonec přeci jen snaží mluvit současným jazykem. Já vím, že ženy to měly těžké když chtěly potratit, měly to těžké, když chtěly porodit, těžké to bylo bez muže a ještě těžší s mužem. Ale nějak mi poslední léta přijde, že ty evropský historický arty nejsou o ničem jiném a zároveň mám pocit, že jsou ještě schválně škodolibý a zlý vůči svým protagonistkám, aby to příkoří jó dokázali (vizŽena s jehlicínapříklad). Pokud vás láká skutečná procedurální sonda do izolovaných komunit, je tu nesmlouvavá HanekehoBílá stuha, nebo meditativní italskáDíra. Tohle je ve výsledku všední laktační drama typuVysoká dívkanebo třeba ta Žena s jehlicí. PS: ale cením kousavý callback ve scéně, kdy vyčerpaná manželka místní patriarchální autority, která má za sebou osm porodů, čtyři potraty, další dítě v břiše a nervózně rozpočítává brambory, aby v zimě všichni nechcípli hlady, sleduje jak si její muž rozbaluje nové vinyly.