Ve službách mafie (1962)

Trochu dlho trvá, kým sa vo filme začne diať to, na čo čakáme, presne hodinu a päť minút. Dovtedy je to príjemný rodinný film o prešťastnom manželstve, ktoré ani náhodou nevyzerá ako talianske. No a potom je za pár minút po všetkom, teda ak nerátam tú brežnevovskú jazýčkovú mafiánsku, tá je enormne dlhá. Aspoň vieme, odkiaľ to tí sovietski komunisti odkukali. Mafia jak mafia. ––––Být všichni jako vy, žilo by se nám lépe, věřte!

...Ako sa v podstate jeden úplne obyčajný, milánsky technik [pracujúci v automobilovom priemysle]:Antonio"picciotto"Badalamenti, počas svojej dovolenky; sicílskym, resp. new-yorským mafiánom ["nedobrovoľne"] stal. • Trochu predsa i viacej načrtnem z čochvíľa prichádzajúceho diania plného vskutku množstva najrôznejších prekvapení od výmyslu sveta: Totižto, ako protagonistu v jeho rodnom, sicílskom kraji všetci očividne prezývajú, vrátane i viacpočetnej famílie, takNino, ktorý sa tu dlho neukázal, odkedy sa vlastne stihol oženiť, a tak práve preto sem znovu prichádza, aby si povedzme nielenže na chvíľu i oddýchol, ale zároveň tiež rodičom predstavil i svoju zákonitú a sympatickú, sexy blonďavú manželkuMartu, a to konkrétne spoločne s ich „bambini”. Okrem toho rovnako doručuje i jednu »zásielku« tomuto konkrétnemu adresátovi:Donovi Vincenzovi; a tak tým pádom sa stával snáď nielen akýmsi [ne]odpočinutým dovolenkárom, no súčasne taktiež aj naprosto istým «kuriérom», čo rozhodne od úplných základov zmenilo jeho doterajší spôsob života; nakoľko vôbec ani neinklinoval zrovna k takémuto spôsobu: mafiánskych praktík, aké praktizoval nie ibaDon Vincenzo; preto ten názov titulu [Mafián], ktorý sa bezprostredne dotýkal tejto ústrednej postavy v podaní Alberta Sordiho. • Taliansky režisér Alberto Lattauda, rozdelil svoj "gangsterský" titul na dve rovnomenné časti: V tej prvej sa atmosféra väčšinou niesla v takom podstatnejšie odľahčenejšom duchu, aj keď úvodné pocity zo stranyNinovejrodiny boli veru rôzne, zatiaľ čo v tej druhej sme sa UŽ následne konečne prehupli i do oveľa vážnejšieho, podstatne dramatickejšieho tónu reči, kedy sa vari čoraz intenzívnejšie pridávalo na celkovej, režisérskej dynamike, ktorá nielen hlavnú postavu uvrhla do patovej situácie, ale takisto i diváka, ktorý sa pomaly ani nestačil poriadne čudovať, čo všetko vzápätí uvidel v »betónovej džungli« iba z pohľadu titulnej postavy, ktorá sa na tomto mieste pritom ani nijako extra zvlášť dlho nezdržala. • Skrátka; domáca úloha bola jasná, ako facka, na ktorú sa ani nevzťahoval dlhšie stanovený časový limit; jedine tak cesta tam a späť, bola nakoniec úmornejšou, ako napríklad nejakých potrebných 5 minút na vykonanie danej úlohy? • Scenáristický tím, na čele s talianskym provokatérom č.1; Marcom Ferrerim, vkusne nadhodili istú situáciu, aká sa pritom môže kľudne stať hocikomu z nás ["obyčajným ľuďom"], keď sa na to v samej nadväznosti ponúkala predovšetkým samotná REAKCIA dotknutej osoby, ktorá sa musela rozhodnúť, aké zaujme stanovisko k vytvorenej situácii, z ktorej asi ani nebolo možné vykľučkovať? • Mimoriadne vydarená "lattaudovka" s mimoriadnym hereckým prejavom v priamom stvárnení Albertom Sordim, ktorý bol asi schopným stvárniť akúkoľvek postavu. Klobúk dole.

Výborná osobná dráma Antonia Badalamentiho, ktorý prichádza s rodinou z Milána navštíviť rodnú Sicíliu. Rázovitý kraj s osobitými zvykmi a ešte osobitejšími vzťahmi. Antonio sa opäť zžíva s komunitou rodného mesta a temné nitky mafie ho znova omotávajú. Herci svoje role hrajú veľmi dobre a produkcia výborne graduje atmosféru, takže spočiatku veselý rodinný výlet sa mení na drámu a cestu, z ktorej nemožno vycúvať. 75%

Další Sordiho film, kterému jsem se rozhodl dát šanci. Než jsem se k němu dostal na Netflixu, odvysílala ho se zcela novým dabingem ČT2, takže jsem dal přednost této verzi. Se Sordim mám trochu problém, jeho filmy jsou často avizovány jako komedie, ale výsledek je obyčejně takový zvláštní, melodramatický a málo vtipný. Také u tohoto filmu jde v podstatě o tři žánry v jednom - tragikomedie, melodrama a mafiánský thriller. Děj mi přišel zajímavý, ale příliš rozvláčný. Ocenil jsem patřičně dramatickou hudbu a zajímavé záběry kamery (z nichž nejvíce mě paradoxně zaujaly scény z automobilky), jinak ale tento film za 60 let notně zestárnul, částečně i vzhledem k černobílému formátu. Z naposled viděných Sordiovek (Můj syn Nero, Il diavolo a Vysoká karetní hra) mi tento přišel nejlepší, přesto nemůžu jít výš než na ***. 68 % a jako případný další Sordiho film budu volit raději nějakou čistokrevnou komedii.

Ve službách mafie je tak trochu jiný film o mafii. Hlavním hrdinou a vykonavatelem krvavé spravedlnosti se totiž nestává její ortodoxní člen nýbrž člověk, který vlastně žije spořádaným životem a tak trochu bych řekl, že za normálních okolností neublíží mouše. Mafie si ale žádá své. Zvláštní je, že první půlka je vlastně komedie, druhá se tváří jako čistokrevné drama. Dost zajímavá by ještě byla třetí část filmu, která by něco vypověděla o tom, jaké to je s tímto zážitkem žít a třeba i ve stínu vyšetřování vraždy samotné.