Továrna na sny (2019)

Nemecká drámanie je ani tak o romantickej zápletke, ako by sa mohlo zdať. Zámerom bolo ukázať zmenu v povojnovom Berlíne. Rok 1961 a rozdelenie hlavného mesta na zóny. Snímka podáva túto časť dejín na príbehu z prostredia televízneho štúdia. Natáčanie filmu, ateliéry i kostýmy  dodávajú tomu potrebnú pestrosť, farebnosť a exkluzivitu. Film stojí za pozretie, ale miestami sa to ťahá. Zostrih a kratšia stopáž by výrazne pomohli.

Príjemný romantický film. Bláznivý príbeh šťastnej náhody, ktorá umožní mladému komparzistovi stať sa režisérom a znovu získať svoju stratenú lásku. Dennis Mojen nie je Leonardo Di Caprio a Emilia Schüle nie je Kate Winslet, ale ide im to dobre. Funkčná produkcia a dobré herecké výkony s nápaditým príbehom posúvajú Traumfabrik za hranice priemeru. 70%

Ako si vzájomne ukázať fuckera a zamilovať sa na prvý pohľad. Priznám sa, že táto scénka ma v úvode dosť rozosmiala. To zvyšné je už také skôr klasické romantické klišé z dôb, kedy sa tvorila ešte pravá filmarina, žiadne extra triky, všetko založené na príbehu, výprave hereckých výkonoch. Inak som po dlhom čase videl peknú ženu germánskeho kmeňa, hoci sa narodila v Rusku, asi tam ako batoľa chodila na kurzy atraktivity. Pekný výrok:„Je ženatý?“ „Horšie, je zamilovaný...“Inak film má aj skryté posolstvo. Nikdy neukazujte ženskej spomínaného fuckera. Mohla by vám ostať na krku.

Príjemné prekvapenie, ktoré vás ani na chvíľu nebude nudiť, pretože azda v každej scéne na vás vyskočí aspoň 1 vtipný moment. Ľubostná dráma zasadená do NDR v čase zúriacej studenej vojny so sympatickými hercami, originálnym námetom a úchvatnými, pompéznymi predstaveniami. Do Milou som sa zamiloval ja a asi by som tiež podľahol takémuto šialenému, ale pôsobivému šibalskému nápadu. Režisér kladie dôraz na vytrvalú snahu hrdinu, ktorý je pre lásku schopný urobiť čokoľvek, hoci aj za cenu straty slobody.

Romantický príbeh z Nemecka, odohrávajúci sa počas stavby Berlínskeho múru. Síce ničím neprekvapí, ale samotná kostra (je slušne vymyslená. Film obsahuje zopár nedostatkov (keď to už celé berieme z režisérskeho pohľadu), podobne ako samotný príbeh („zahrať si režiséra“ nie je také jednoduché), ale je natočené srdcom. A dvojica D. Moejen a E. Schüle je sympatická a chémiu medzi je možné aj cítiť (a nie len vidieť).Osobné hodnotenie:71% (***)