Timescape (1991)

Jeff Daniels je v úlohe otca a trpiaceho vdovca absolútne dokonalý. Takýto námet by sa však hodil pre spracovanie buď takzvane mindfuckové, prípadne pre niečo vizuálne veľkolepejšie. Twohy poňal scenár aj film ako rodinnú záležitosť, kde sa logika príliš nerieši a všetko sa dá pomerne jednoducho vyriešiť. Aj tak však výsledok pôsobí našťastie celkom inteligentne. Poteší aj absolútny záver, ktorý do istej miery prekvapí, respektíve môžete si ho vyložiť možno aj po svojom. Každopádne by som si pozrel aj prípadnú novú adaptáciu pôvodnej knihy a opäť som si spomenul na to, že by už konečne niekto mohol nakrútiť ten Asimovov Koniec večnosti (jedna staršia adaptácia už existuje, ale aj tak).

Původní povídka (VINTAGE SEASON dvojice H. Kuttner a C. L. Mooreová) patří mezi klasiku, filmařům se ji ale podařilo uchopit tak na půl. Nějaké výraznější efekty nebyly potřeba, takže televizní zpracování nevadí, co zamrzí je nevyvážený scénář (Danielsova postava se s objevem cestovatelů v čase popasuje překvapivě snadno).60%

Premiérový režisérsky počin Davida Twohyho, v ktorom ukázal svoje žánrové smerovanie a záujem o pozoruhodné sci-fi thrillery, čo o pár rokov neskôr posunul do napínavého, paranoidne ladeného The Arrival a ešte neskôr do skvelého, akčného Pitch Black. V tomto prípade ide o menej ambiciózny, televízny počin o skupinke cudzincov, ktorí si prenajmú nedokončený penzión vdovca Bena (Jeff Daniels). Ten si postupne všíma, že s týmito "turistami" nie je niečo v poriadku a situácia sa vyhrotí, keď si uvedomí, že v ich okolí sa dejú záhadné katastrofy. Viac z príbehu prezrádzať nebudem, keďže je veľmi dobre a zaujímavo napísaný a je hlavným dôvodom, prečo sa tento neobvyklý kúsok oplatí pozrieť. Určite by si to však zaslúžilo kvalitnejšie spracovanie.

Rok výroby a určenie pre TV nesľubujú žiadne očarujúce efekty ani slávne mená, námet s cestovateľmi v čase tiež nepatrí medzi najoriginálnejšie, predsa však táto Twohyho prvotina má čosi do seba. Scenáristicky veľmi podarená konfrontácia hlavného hrdinu seba so sebou z iného času, obľuba vo farebných filtroch (neskôr naplno využitá v Pitch Black) a vo svojej podstate veľmi jednoduchý a pritom originálny spôsob cestovania v čase dvíhajú tento film z inak mierne priemerného hodnotenia.

Rezisera Davida Twohyho mam zafixovaneho ak otvorcu kultoveho filmu Pitchblack 1999. Tuto jeho prvotinu som si konecne pozrel - riesi sa oprava hostinca, ubytovanie podivinskych hosti. A ani ten udajny obajv an mna po tolkych filmoch dojem neurobil   30 %