Tiché dítě (2017)

[3,5*]"When you have a child you want them to be normal, you want them to be perfect."Emóciami nabitá krátkometrážna dráma ocenená Oscarom. Príbeh roztomilého nepočujúceho dievčatka Libby, ktoré vychádza zo svojej smutnej izolovanosti tým, že sa konečne učí komunikovať, dokáže silne chytiť za srdce. Libby je veľmi bystrá a za výdatného prispenia láskavej vychovávateľky Joanne (Rachel Shenton, ktorá je zároveň aj autorkou scenára) v tom robí veľké pokroky. Žiaľ, podaktorí rodičia sú neuveriteľne tupí a vôbec nechápu (alebo jednoducho nechcú pochopiť), čo znamená život s takýmto postihnutím. Vo svojej obmedzenosti uprednostňujú svoje potreby pred potrebami svojich detí a dokážu im tak spraviť zo života peklo."Look,Iknowit'syourareaofexpertise,butyoumustunderstand,I'mLibby'smother-andIknowwhat'sbestforher.".

Smutné, keď rodičia silou mocou nedovolia, aby sa ich postihnuté dieťa malo v živote lepšie. Zatvárať oči pred problémom a hodiť dieťa bez pomoci priamo do rozbúrených vôd života, to je absolútna nezodpovednosť. Čo sa týka tohto filmu, tak pointa síce nad všetkým ostatným dominuje, ale inak po dejovej stránke to bolo dosť vlažné. V podstate to nebol ani tak krátky film, ale skôr dlhá reklama propagujúca dôležitosť akceptovania znakovej reči.

Výborně udělaný film se skvělým poselstvím.

Citlivá téma, citlivý krátkometrážny príbeh. Skvelé podanie oboch hlavných predstaviteliek.
Celé to však pripadalo, niečo ako, za málo peňazí najpôsobivejší efekt. Moc sa im to, ale nepodarilo.
Príliš strohé, nedotiahnuté tak kde to žiadalo. Málo pre zmysel zapôsobiť.

Za dvacet minut stihne film říci vše, co autor zamýšlel. Mistrná práce. Navíc skvěle zahráno, zrežírováno, dobrý scénář. Tohle za 20 minut stojí.