Syndrom nekonečného léta (2023)

HBO mi tento film nabídl ihned po Letní škole, 2001 a tak jsem ho na obrazovce nechal. A to i vzhledem k tomu, že na něm dělali lidé z Čech a režisér má na Česko vazbu více než velkou. Výsledek mě ale nezaujal. Lidsky složité téma, kde hned z kraje tušíte, kam to bude směřovat a ono to tam opravdu směřuje. Nic pro mě.

Jednoduchý nápad, ktorý vedie k dobrému filmu. Napätie sa pomaly stupňuje, ale záver ti už pomaly dôjde aj samému. Asi zrejme o to išlo a mohol si sa zamerať na myšlienkové pochody postáv. Z filmu ide fajná letná pohoda, ktorú musí niečo prekaziť. Odporúčam nečítať si o čom film je, kôli lepšiemu zážitku.

Vcelku odvážny film od iránskeho režiséra, ale nápadom a spracovaniu sa medze nekladú. Zápletka jednoduchá, dej takmer po celú dobu dosť pokojný s miernymi turbulenciami vyplývajúcimi z podozrenia. Avšak na konci to celé vyvrcholilo tým, čo sa prakticky aj očakávalo. No škoda, že tá dráma nebola podaná ešte viac psychologicky rafinovanejšie. Záverečná scéna bola top! (spoiler) Riešenie rodinnej vzťahovej krízy zobrala do rúk matka, ktorá pochopila, že "jeden musí z kola von". 3* (ale takmer 4*)

Film chce provokovať, šokovať, priniesť kontroverziu ... no absolútne rezignoval na prekvapenie. Hlavné"odhalenie" človek vytuší hneď na začiatkua čo je mimoriadne stupídne: dokonca je ukázané v traileri. Taká malebná progresívna rodinná idylka, s ktorou sa matka veľmi nestotožňuje, ale veď čo už, každý sme nejaký, nakoniec to treba akceptovať. Takže tajomstvá sú pred divákom odhalené veľmi skoro, ale nie tak skoro akoSophie Colonv zbytočne komplet nahej scéne pred zrkadlom a to u starej pani Colon dáva pocitkolonoskopie. Skutočná kolonoskopia však prichádza až v druhej časti filmu, kedy sa človek so zdravým žalúdkom nestačí doblvať a radšej si pustíJardu Slávikav úvodnej filmovej role, lebo tá bola omnoho rodinnejšieho charakteru ako tento film.Degersa totiž zmenil na oplzlýDegener. A na konci už len napadne taká myšlienka:Keď úchylák chce, adopciu si nájde. A ešte sa začína polemizovať o tom, že takto je to vlastne v poriadku.

Po delší době francouzský film, na který se dalo koukal. Nebyla to žádná superakce, ale díky správnému dávkování informací, které poodhalují příběh to bylo napínavé. I když jako zkušený divák jsem mi bylo hned jasné, že to táta netáhne z dcerou a tu gayscénu jsem musel skipnout, stejně i tak to bylo napínavé a konec brilantní. Čekal jsem teda, když Delfine pořád chodila na ten most, že to ukončí jinak, ale i tak moc pěkné. Na pět hvězd to ještě není, ale čtyři hvězdy s klidným svědomím ano.