Světlo mezi oceány (2016)

Romantika, která je uvěřitelná? Drsnost, nejen přírodní? Uvěřitelnost klukům i holkám na plátně? Od všeho trochu. Rodina, ani trochu "jen" čistě biologicky. Pevnost v postojích, v čase neměnná... Závěr ve smyslu starozákonní spravedlnosti cítíš celou dobu, ale stejně – stále nevíš. Čekáš. Přitom každé očekávané je špatné…

Intimní emoční drama jaké se jen tak nevidí. Po všech stránkách skvělé, od scénáře, přes herce a kameru až po střih a režii. A kdyby to bylo ještě delší, jako že je to dlouhé dost, vůbec by mi to nevadilo. No a jen tak mimochodem, jak to stojí v Bibli, "žena ať poslouchá muže a muž ať ženu miluje". O kolik problémů bychom byli ušetřeni.

Pozor, tento komentár bude zároveň spoiler, takže ak nechcete vedieť čo bude, nečítajte. Pomalé tempo ťažkej dráme trochu zo začiatku škodí. Napriek dobrému hraniu, tomu proste chýba iskra. Alicia je úplne krásna a je teda jasné prečo si ju na ostrov osamelý vojak vzal. Bohužiaľ bol až veľmi dobrým človekom a tak tej manipulatívnej evidentne psychicky nevyrovnanej žene splnil napriek všetkým morálnym prekážkam všetky túžby. Bohužiaľ aj tú najväčšiu. Tým prekročil hranicu s ktorou sa nevyrovnal. Mal sa vyrovnať, lebo skrz svoju dobrotu začal chybyť. Je nešťastie, keď žena, ktorá túži po dieťati, nevie dieťatko donosiť, ale musí to mať svoje hranice, čo je ochotná preto urobiť a žiadny dôvod vrátane najsilnejšieho materinského pudu Vám nedáva právo zájsť takto ďaleko. Pár bol od zlého rozhodnutia odsúdený na zánik, lebo videli “správnosť” rozhodnutia diametrálne odlišne. A takto to je vždy, keď muž z lásky k žene plní všetko čo jej vidí na očiach napriek tomu, že v duši vie, že to je cesta do pekla. A platí to aj naopak. Nuž, peklo môže vyzerať rôzne, že? Je neuveriteľné koľko životov a akým brutálnym spôsobom ovplyvnili. Svoje, matky, dieťaťa. Možno to nebolo úplne ideálne natočené od úplného začiatku, ale zároveň je to asi najsilnejší príbeh aký som za posledné roky videl. Škoda tej chýbajúcej iskry. Na päť hviezd som ju proste postrádal a kvôli téme som tú päťku strašne chcel dať.

Môžeme to kľudne označiť za červenú knižnicu, ale aj pre muža (vo veku prechodu) zaujímavú, pútavú a na konci až slzopudnú. A tak to má byť s pomaly plynúcim príbehom o veľkej samote, veľkej láske, veľkých rozhodnutiach a veľkom odpustení. Všetko sa sústreďuje na svet dospelých a ich problémy, trochu sa zabudlo na myslenie a psychológiu dieťaťa, ale možno to je len pomerne dávnym obdobím, v ktorom sa to odohráva, keď boli pocity dieťaťa na druhej koľaji. Krásne drsné oceánske exteriéry, krásna Alicia, a tak mi k spokojnosti veľa nechýbalo. ––––Šest měsíců nic není... pokud se příliš netěšíte domů. –––– Odpustit stačí jednou. Nenávidět musíš celý život, každý den. Je to moc práce.

Ťažko opisatelná, veľmi intenzívna emocionálna nálož, plná úžasných hereckých výkonov a genialálne vyšponovaných existenciálnych patových situácii. Pre rodinne založených jedincov a viac emapticky cítiacich ešte o level intenzívnejší emočný zážitok, vhodný pozerať ideálne v dobrej psychickej pohode...