Studená válka (2018)

"Miluji Tě ze všech sil." Studená válka je film stvořený pro utápění emocí. Osudový romantický příběh na pozadí změny režimu k tupému komunismu, který po roce 1948 zamořil střední a východní Evropu má kouzlo. Nádherná Joanna, věčnost zachycující kamera, do srdce se zarývající hudba a choreo. Film propojil tisíckrát adaptovaná témata svou vlastní podmanivou formou, které není možné odolat.Nezapomenutelné.Připomene intenzitou vztahu milenců v podobném čase i místě ve filmuNikdy neodvracej zrak.

Before Sunrisepre Východnú Európu. Na Pawlikowskom ma irituje to ako svoje filmy štylizuje do podoby "novej vlny", akurát to robí v 21. storočí a až príliš veľa prvkov slúži proste forme a "fotogenickosti". Film je to pekný, Joanna Kulig očarujúca, že by jeden by za ňou cez tú železnú oponu fakt prešiel - ale tá pózerská režijná forma je, podobne ako priIde, pre mňa žiaľ iritujúca. Chladnosť filmu sa mi však páčila - na pílu sa netlačí, akurát postavám veľmi nerozumieme. Vrcholom filmov o komplikovanej dynamike romantických vzťahov pre mňa však stále ostáva dielo iného Poliaka - Andrzeja Zulawskeho:Mé noci jsou krásnější než vaše dny (1989). Veľmi však oceňujem hudobnú dramaturgiu a jej naštudovanie. V tomto ma mrzí, že som ho nevidel v kine.

| BFI |Pawlikovski zvolil tú najartovejšiu formu, ktorá existuje a urobil v podstate druhý La La Land. A vyšlo mu to, i keď nie perfektne. Trocha škoda, že sa vlastne nedozvieme konkrétny dôvod, prečo vlastne neskončili spolu. Respektíve nam to iba naznačí jediná scéna, hádka nad textom hudby, ale to je všetko. Inak sa vlastne film sústredí iba na ich konverzácie, kedy sa sem tam stretnú. Možno by prospela dlhšia stopáž. Inak ale vizuálne ide o jeden z najkrajších filmov možno všetkých čias. ViacTU.| Hodnotenie: 7/10 |

Muzika je nádherná, obrázky ešte krajšie. Polský stalinizmus kontra parížska dekadencia. Budovateľská pieseň kontra free jazz. Takýto príbeh, najbardziej smiertelnej milošči, sa racionálne vysvetliť nedá, ale nech bolo správanie hrdinov akokoľvek podivné, koniec bol veľmi silný. Škoda, že sa tvorcovia aspoň trošku viac nevenovali životu v totalitnom režime. Dnešní mladí, alebo ľudia na západe netušia, čo to bol za život, za veľkým železným plotom. Poľský folklór, francúzke najazzlé šanzóny, sovietske častušky, americký rock´n´roll, karibské rytmy, všetko tam bolo a bolo to krásne. Nad týmto filmom asi netreba príliš rozmýšľať. Treba si ho proste len esteticky užiť. A ja som si ho užil. Ale Ida bola väčšia šupa. Príbehom, aj postavami. 75 %

Film iba epizódovo nahliada do stretnutí skladateľa Wiktora a speváčky Zuly, ktorým sa nedarí byť spolu, či už kvôli osobným rozhodnutiam alebo politickej situácii, ktorá bola v tom čase v Európe. S postavami pracuje povrchne, bez emócii a nedáva nám priestor nájsť si k nim cestu. 3* dávam za krásnu čiernobielu kameru. (6/10)