Střelba na psy (2005)

Nerozumiem tomu, prečo by som mal po Hoteli Rwanda a Shake Hands with the Devil pozerať ešte Streľbu na psov. Je to stále o jednom a tom istom. Hranice v Afrike sú zväčša zle stanovené, náboženské sa nekryjú so štátnymi, bývalé ríše sú zle rozpadnuté a výsledkom je, že sa ľudia mydlia hlava nehlava. Raz Tutsiovia Hutuov a neskôr sa ich úlohy vymenia. V takej situácii je potrebná sila, ktorá týchto potenciálnych súperov odtláča od seba. Ale zdôrazňujem "sila" a nie tí šaškovia z OSN. Na nich sa hodí Stalinova otázka, keď mu niekto rozprával o veľkom vplyve Vatikánu a on sa opýtal: "A koľko divízií má ten Vatikán?" OSN bude aj naďalej zbytočnou organizáciou pohlcujúcou značné peniaze. Nemiešať sa do sporov, aj keď sú vyzbrojení a vycvičení, to musí byť ponižujúca úloha tých chudákov s modrými prilbami, ktorým šéfujú anonymní a nikomu sa nezodpovedajúci úradníci z budovy na brehu Potomacu. Niekedy sa hanbím za príslušnosť k tejto časti ľudskej civilizácie.

"...Noví kolonizátori potrebovali niekoho, kto by dohliadal na ich čajové a banánové plantáže. Pretože Tutsiovia boli vyšší, Belgičania ich považovali za nadradených a urobili z nich šéfov. Tutsiovia bohatli a z Hutuov vytvorili pracovné čaty. Belgičania Tutsiom hovorili: "Zbičuj Hutua, inak my zbičujeme teba."...."(citované z dokumentu The Last Just Man) O 70 rokov neskôr to všetko dospelo k vyvraždeniu jedného milióna Tutsiov sfanatizovanými Hutujmi. A OSN a Belgičania sa dlho len prizerali, presnejšie povedané dohliadali...80%.

Shooting Dogs je celkem syrově a bez příkras natočený film, který nutí k zamyšlení. Mám trochu pocit, že si západní divák "vystačí" s filmy o Holocaustu, a genocidy odehrávající se za hranicemi Evropy ho až tak nezajímají. Proto si myslím, že je důležité točit filmy jako je tento. Dobře to vystihla postava novinářky, která prohlásila něco v tomto smyslu: "Při reportážích o masakrech v Bosně jsem každou mrtvou ženu obrečela, ale tady je to jiné. Tam mi každá mrtvá žena připomínala mou matku, protože byla bílá". Trochu cynické, smutné, ale asi pravdivé. Jinak souhlasím s komentářem uživatele Enšpígl.

Když jsem si pustil film Hotel Rwanda, tak se u mě rozjel maraton filmů vztahujících se k Rwandské genocidě. Hned po Hotelu jsem si pustil Střelbu na psy. Popravdě jsem se toho trošku bál, nízkonákladovka, člověk od toho moc nečeká, když kolem něho jsou pořád hollywoodské pecky. No ale po zkouknutí musím říct, že jsem objevil neskutečně povedený snímek vztahující se ke Rwandské genocidě. Nechci nějak shazovat Hotel Rwanda, ale tohle mi přišlo ještě o něco lepší. I když se jednalo o podobný nápad jako u Hotelu (vraždění Tutsiů z jejich pohledu v uprchlickém táboře), tak právě proto chci Střelbu na psy ještě o něco výš vychválit než Hotel Rwanda. Budu se opakovat, ale skvělý film nemusí stát milióny.

Pokiaľ vo filme Hotel Rwanda opisovali udalosti počas genocídy v Rwande podľa skutočnej udalosti, aj keď to kvôli atraktivite, či cenzúre upravili, či očačkali, tak to bol výborný film a hlavne dôveryhodný (ta dôveryhodnosť je aj tak relatívna). Žiaľ v tomto filme okrem iného si dali tu prácu propagovať pedofilnohomosexuálnu organizáciu, ktorá nejedenkrát v minulosti sama páchala genocídy (okrem iného aj zneužívanie nielen detí a nielen sexuálne). Rozhodne som nemal po pozretí taký dobrý dojem ako po filme Hotel Rwanda. Pri pozeraní a počúvaní pánbičkárskych vymývačok mozgu mám podobné pocity ako keby som bol v sanatóriu, kde chodia ľudia s nevyliečiteľnými chorobami dožiť a mal by som sa na nich pozerať okamihy pred smrťou ako trpia a choroba ich požiara za živa.