Sboristky (2019)

Mladé Škótky z krásneho Highlandu vedia ako na to a k tomu, keď sú to zboristky z katolíckej školy, vidieckejšieho prostredia, robotníckej triedy, žiadne ufňukané zbohatlíčky... Najskôr si poviete, čo sú to za nadržané atrapy, ale počas filmu zistíte, že sú to veľmi sympatické postavy a aj herečky. Ich príbeh z 90´rokov je akoby kvázi "prcičky" (kde sa však na toto tie posledné v ženskom prevedení z napudrovanej USA produkcie ani náznakom nechytajú). Za mňa skvelý, ešte európsky a v podstate nezávislý snímok, ktorý nadhodnotím na plný počet, lebo tak civilný príbeh zabalený do filmu o stredoškolskej šukačke, ale z dievčenskej strany ala "Dievčatá to chcú tiež" som ani nevidel, a nie je to len o tom. Je zábavný, humorný, niekedy vážny, sociálne citlivý, hudobne občas aj chytľavý a Northern Soul all-nighter? Kľudne.

Osobne moc nemusím tento typ filmov, kde sa všetko točí len okolo jebačky a človek sleduje bandu znudených pablbov pre ktorých je najväčší existenčný problém a výhra zároveň zásun. Ale hej, tu budú hrať aspoň kočky takže why not. Hneď na začiatku ľadová sprcha a zvädnutý chobot, WTF?! To nemyslia vážne. Tieto kopytá budem mať pred očami celý film? Do prdele práca. Ale už, keď som sa do toho dal skúsim vydržať aspoň do polky. Aké bolo kurva moje prekvapenie, keď som s priteplený pocitom a hrčou v krku čumel na záverečné titulky. Ten pubertálne priblblý príbeh mal niečo do seba a hlavne ku koncu ukázal svoje srdce a tie kopytá zo začiatku sa mi pomaly ale isto pekne a nenútene dostávali pod kožu počas celého filmu len preto, aby som im pri konci fandil a premietol si pár vecí zo svojej mladosti v hlave. Už kurevsky dlho sa mi nestalo, aby ma dokázali postavy, ktoré mi na začiatku vyslovene liezli na nervy spracovať, zmeniť názor na ne a prinútiť ma ich mať rád. Ak niekedy vôbec. Akože toto bol pre mňa riadne nečakaný twist. Dokonca mi ku koncu prišli fyzicky krajšie a príťažlivejšie. Úplne bez srandy. A to sa bavíme o Írkach. Keď sa zamyslím, musím uznať perfektný výber herečiek, ich črty pasujú k ich charakterom ako prdel na šerbel. Navyše sú každá jedna dostatočne predstavené počas prvej polovice filmu a ich vsuvky sú umne a štýlovo zakomponované do deja, takže to nepôsobí rušivo a nútene ale práve naopak to oživuje dej a človek si k ním začína budovať vzťah a prehodnocovať svoj názor na ne. Dobre im sekundujú aj vedľajšie postavy, pozdraviť musím osobitne fejkového Hugha Jackmana :D To bol strašný exot :D Atmosféra je správne nostalgická a podkreslená fajn výberom hudby, holt 90ky na mňa fungujú ako červené víno na ženský rozkrok. Na nejaké tie juchuchú scénky tu dôjde ale netreba čakať žiadne stanovanie v trenkách, pôsobia skôr úsmevne až trápne. Asi ako môj prvý sex. No a koniec triafa dosť presne a dosť silno, pri epilógu som už začínal mať hrču v krku. Našťastie mi potitulková, mimochodom krásna a s prekvapivým cameom zahraná scénka znovu vyčarila príjemný úsmev na tvári. Dlho po dopozeraní vo mne ostal veľmi zvláštny pocit. Príjemný, nostalgický a smutný zároveň. Byť ženská tak do seba nalejem dva litre červeného a bučím do vankúša do hlbokej noci. Tak takúto romantiku ja môžem! Áno je to dialógovo vulgárne ( ale hravosť dialógových výmen by im miestami mohol závidieť aj Tarantino ), kočky hrešia viac ako námorníci a silní katolíci sa môžu spočiatku cítiť dotknutí ale dajte tomu čas, nechajte im ukázať ich pravú tvár a odhaliť ich sny a na konci budete veľmi milo prekvapení. Tam kde by sa Američania uchýlili k trápnemu, fekálnemu humoru a prvoplánovému ždímaniu emócií, tam si Íri vedia držať stále určitú mentálnu úroveň a nadhľad. Aj keď je film z roku 2019, videl som ho až teraz dva týždne dozadu a preto môžem napísať, že určite jeden z pre mňa najlepších filmov roku 2021. Alebo 2022. To máš jedno. Jednoducho som popiči rád, že som tento malý klenot objavil.

Nejlepsi na filmu jsou ty drobne zpuaoby, kterymi slecny rebeluji proti nepriznivym okolnostem. Eroticke sceny v zaveru srsi erotikou asi jako kdyz chcete nasimulovat jizdu na horske draze na houpacim koni.

Michael Caton-Jones natočil (a viděl jsem) 1995 Rob Roy,1993 Dospívání po americku,1991 Doktor Hollywood. A právě ten z roku 1993 mě aktuálně navedl na Sboristky z roku 2019. Prima film s šesti neznámými herečkami. Zde na ČFD o nich skoro nic není, tak jsem gůglil - hlavně jejich věk - mělo by jim být cca 18. Takže - sólová zpěvačka Marli Siu (1993) Abigail Lawrie (1997) Eve Austin (1997) Rona Morison (1991), Představitelka Orle není ani uvedena. U Sally Messham jsem nenašel věk. Nicméně, to jen tak na okraj. Film je na 80%, chvíli jsem uvažoval o 5*, ale dobře, že jsem si nechal rezervu na následující - Sing Street.(19.09.2025)

Ani by mi nevadilo to slzavý vzpomínání chlapů na devadesátky, kdy bez telefonů a sociálních sítí byly ještě holky nadržený jak kluci na opušťáku. A ladnost skákání do očividných rapist pastí i regulérní neschopnost ignorovat byt jen jediný chromozom XY, který kolem nich projde, nehledě na věk, vzhled či postavení, je v dnešním kontextu takový mile přiblble lehkonohý. Problém je, že některé z ústředních rolí jsou naprosto příšerně miscastlý (Tallulah Greive, Martin Quinn) a Michael Caton-Jones jako režisér působí jako vždy strašně rezignovaně a neumí skoro žádnou scénu prodat tak jak se to při jejím nastavení nabízí. Bavil jsem se představou, že se na to dívá Andrea Arnold a dáví se vlastní pěnou u pusy.(01.03.2025)