Starina (1981)

Tradícia ustupujúca ťažkým mechanizmom. Pri výstavbe veľkých vodných priehrad v 70. a 80. rokoch na Slovensku zaniklo niekoľko dedín, ich obyvatelia boli vysťahovaní do novovybudovaných sídliskových blokov. Jednou z nich bola nádrž Starina, ktorá zaplavila dedinu rovnakého mena (a s ňou aj šesť ďalších obcí). Reči o šťastnej budúcnosti vo vykúrených jednotkách a modernom živote v objatí socialistických vymožeností boli plné veľkohubých fráz. Necitlivé odttrhnutie pôvodných obyvateľov od zeme a prírody, s ktorou po generácie vyrastali. Žiadna snaha akceptovať ich vlastnú mienku alebo presťahovaním čo najmenej zmierniť vzniknutý priepastný rozdiel v prostrediach. Na konci ostávajú súbory smutne dožívajúcich dedinčanov s ustrnutými tvárami v objatí panelákovej kultúry. Ručný mlynček na múku v sivej, betónovej kočikárni, či starý obuvnícky stroj na balkóne pôsobia neprirodzene oproti ich zasadeniu v dedinskom prostredí. Zurčiaci potok, okolo ktorého veselo fŕkajú konské povozy, rokmi preverené rituály, ktorých sme svedkom na začiatku filmu, striedajú na konci ľudové piesne spievané medzi cementom, z ktorého sí tí "šťastnejší" budujú vlastné domy. Márne sa snažia prebiť hluchotu a odcudzenosť socialistických plánovačov - inžinierov ľudských duší. Presídlenci smutne a vyplašene pokukávajú po hranatých stenách nových príbytkov. Vydarená dokumentárna slovenská Panelstory, ktorú od úplného zákazu zachránila jedna odlišná výpoveď o tom, ako je v meste na sídlisku vlastne fajn. p.s. Dramaturgiu filmu mal na starosti Dežo Ursíny, známejší svojím hudobným účinkovaním.