Špatný syn (1980)

Další mistrovský film režiséra i scénáristy Clauda Sauteta. Díky mnoha drobným, ale výmluvným postřehům o postavách z něj vyzařuje pocit opravdového života. Patrick Dewaere podává dokonalý výkon v roli syna, jehož život se zvrtl, ale který se upřímně snaží dát věci do pořádku.... Film, který je mnohem víc než jen film. Je to hluboký vhled do chaotických a někdy bolestivých skutečných životů.

Návrat márnotratného resp. nehodného syna, ale nie z pohľadu biblického. To by vyhralo odpustenie, milosrdenstvo a bezpodmienečná láska – a tu je skoro opak. Ale postupom času sa to rozvinie k tomu lepšiemu a človek sa zamyslí nad otázkou: aké ťažké je niekedy aj s blízkou osobou sadnúť si na kávu, dať si dúšok piva či len tak podebatiť? Zlý syn je feťáčisko od podlahy, možno nie sám, ale z mnohých urobil závislákov. Taký sympaťák inak, na prvý aj druhý pohľad. Napriek tomu nemusí na konci čakať tragédia a zlé semeno nemusí vždy padať ďaleko od manželskej plachty.

Un mauvais fils je realistickou a do istej miery civilnou drámou s prepracovanými postavami, ktorá zobrazuje niekoľko scén zo života Bruna, abstinujúceho narkomana a bývalého dílera, odohrávajúcich sa po jeho prepustení z väzenia. Sautet drží emócie po celý čas pod povrchom a odkrýva ich v ten pravý okamih bez vyvolania pocitu prehnanej sentimentality, či prílišnej tragickosti. K narácií pristupuje triezvo, postavy nie sú idealizované, majú svoje slabosti. Je očakávateľné, že problémy, na ktoré Bruno naráža po prepustení z väzenia (vzťah s otcom, nezamestnanosť, či pocit odcudzenia a túžby po opätovnom včlenení sa do spoločnosti) budú pre neho zdrojom pokušenia a zámienkou k opätovnému užívaniu heroínu. Práve v týchto scénach sa ukazuje majstrovstvo Sautetovho scenára. Keď Bruno pokušeniu odoláva, je vykreslený ako racionálny bez akéhokoľvek akcentu na silu vôle či dojmu napraveného hriešnika, ktorý by pôsobil idealizovane. Na druhú stranu, keď pokušeniu podľahne, je zobrazený bez prílišného defetizmu a tragickosti. Je opäť racionálny, svoje konanie vie odôvodniť a uvedomuje si vlastné slabosti. Un mauvais fils je filmom, v ktorom sa nevyskytuje ani jedna zbytočná scéna. Všetky, aj tie bez dialógov, majú presne stanované svoje miesto v deji a približujú diváka k postavám. Finálnu scénu som vnímal ako veľmi optimistickú, vyjadrujúcu Brunovu túžbu po zmene, ako aj jeho odhodlanie už viac neutekať pred sebou samým.

Viem, ze Patrick Dewaere bol talentovany herec, sympatak a Ramzeszial sa zabil, tuna sa snazi postavit sa na vlastne nohy, ale ziskal tak akurat konflikt s otcom, lebo chce vediet neprijemne skutocnosti ......Na Sautetove filmy v 80. rokoch uz aj samotni Francuzi srali, jak pise oficialny zivotopis .....dalsia nechut Sauteta tocit filmy prisla so smrtou Romy Schneider /tusim 1982/ a dalsia rana prisla pre Sauteta - smrt Lina Venturu, pricom ani jeden tu nehral . 75 %

Velmi silné. PD opet tak tragicky presvedcivy..