Spálené stodoly (1973)

Film, který začíná výjevem jak z italského gialla (mrtvola dívky nalezena na zasněžené cestě a osvícená jen světly sněžného pluhu), ale velmi rychle se stočí k důkladné studii dynamiky venkovské rodiny pod matriárchálním dohledem Simone Signoret. Hodně jsem si tady užil Alana Delona v civilní “civilní” a relativně vzácné poloze zadumaného detektiva. Takhle měkce nehrával často. Spálené stodoly jsou v jeho filmografii trochu zapadlým klenotem. Pozlátkem je určitě soundtrack Jeana-Michela Jarreho, náladová, hodně experimentální a na syntezátorech postavená hudba. Nedávno vyšla ve skvělé reedici (viz. https://transversales.bandcamp.com/album/les-granges-br-l-es)

Jedna z nejlepších francouzských detektivek. Výjimečné herecké výkony. Delon už lepší být nemůže a Cupákův hlas mu dodává charisma. Signoret s hlasem Petrovické je možná ještě dokonalejší. Film, který vás nutí brodit se sněhem za pravdou a věřit, že ji najdete, přestože narážíte na mlčení, rodinnou soudržnost a tradiční morálku. Co z toho brání spravedlnosti a co z toho spravedlnosti nakonec pomůže? Mrazivé, vizuálně minimalistické, v té době výjimečné snímání ze shora, podmanivá hudba, překvapivá pointa. Film se natáčel ve vesnici Chaux de Gilley.

„Unás nie sú žiadni zločinci," pričom akurát vyšetrovací sudcaPierre Larcher[DELON], prichádzajúci na miesto trestného činu v podobe chladnokrvnej vraždy, nachádzajúce sa vskutku kdesi v naprosto zapadnutej [teda aj v rámci snehovej pokrývky] francúzskej obci menom Doubs → ležiacej v nadmorskej výške okolo 1000 m, čiže povedzme, že k danej trestnoprávnej rovine, zrovna došlo neďaleko veľkostatkárskej farmyCateuxových, na ktorú ihneď automaticky spadalo i prvotné podozrenie, že by v tom mohla byť nejakým spôsobom viac zainteresovanou, ako by sa na prvý pohľad mohlo vôbec pripustiť; skrátka, tento predstaviteľ zákona, si išiel pomaly aj všetky svoje zuby vylámať kvôli tomu, aby vlastne vylúštil túto pomerne dosť komplikovanúosemsmerovku; pritom potenciálnych ťahov bolo naozaj krížom-krážom, kadiaľ by sa mohol uberať, vďaka čomu sa dostával do „konfliktných situácií” s matriarchou rodinyRose Cateuxovou[SIGNORETOVÁ], ktorá pociťovala isté znepokojenie nad nadchádzajúcou situáciou, cítiac, že by to mohlo napokon presakovať až do interných záležitostí jej rodinných príslušníkov...•Ochrannú ruku nad daným, kriminálne ladeným titulom, držal aj hore uvedený, ústredný predstaviteľ v podaníA_D, ktorý na moje veľké počudovanie, si síce ani raz nezapálil cigaretu, ako mával už medzičasom vo zvyku, za to ale akosi neustále fušoval do remesla režiséroviChapotovi, čo sa určite vzápätí odzrkadlilo aj na výslednom tvare tohto diela, ktoré je podľa môjho názoru nekonzistentné po scenáristickej stránke; na druhej strane, zase často pochmúrna, zasnežená atmosféra, prevažne dotvárala potrebný atmosferický cit pre vytvorenie autentického prostredia, v ktorom sa dotyčný príbeh odohrával.•Nezdieľam privysoké nadšenie, no napriek tomu ani neľutujem strávený čas pri tejto zaujímavej projekcii, pretože bolo vidieť množstvo kvalitných, francúzskych predstaviteľov v akcii.

Jakoby spory Jeana Chapota s lidmi v štábu byly pro jeho kariéru symbolické. Nejenže tohle byl jeho druhý scénář, ale také točil výhradně televizní filmy. Snímek ale rozhodně nepůsobí jako typická francouzská kriminálka. Ve venkovském prostředí se odehrává film, v němž má soudce nejspíš celkem brzy jasno, v kterém domě má hledat pachatele. Jenže matka bude vždy bránit syny a rodinu. A na základě vyšetřování vylézají na povrch různorodé křivdy rodiny, která vlastně dokonale jen působila navenek. Do poslední chvíle není pachatel znám a vyšetřovatelé na to jdou hodně složitě. Podstatnou část spíše poznávají prostředí a seznamují se s místními, pro celkový obrázek.

Celkom dobrá detektívna psychologická dráma vyšetrovania vraždy mladej parížskej lekárky niekde na francúzskych kopaniciach. Produkcia je dobrá. Príbeh nie je žiadny thriller a sudca Pierre Larcher postupne pomaly spoznáva ľudí v blízkom okolí miesta vraždy, takže ich charaktery sú veľmi dobre vykreslené. Divák si tak môže s nimi vybudovať vzťah a lepšie potom vyznie zvrat s odhalením skutočných vrahov, o ktorých sa však dozvieme len z rádia. Sú to však v konečnom dôsledku nie veľmi uveriteľné postavy a scenárista si mohol vymyslieť niečo lepšie. Atmosféru pekne dotvára avantgardná elektronická hudba Jeana Michela Jarrého. Alain Delon výborne stvárnil postavu opatrného ale rozvážneho sudcu, no všetci herci svoje charaktery hrajú veľmi presvedčivo. 70%