Soudruh Don Camillo (1965)

Piaty a posledný z originálnej, legendárnej komediálnej série o temperamentnom farárovi Donovi Camillovi a jeho večnom rivalovi, starostovi Pepponem privádza tentokrát hlavných hrdinov až do geograficky ďalekého, no myšlienkovo blízkeho Sovietskeho zväzu. Teda pre koho ako. Maličké Brescello má uzavrieť družbu s nejakým ruským mestečkom – no a samozrejme miestny pán farár je nadovšetko a rázne proti. Z tohto menšieho konfliktu začne prameniť obrovské nemalé množstvo humorných situácií. Nechýba komické odhodlanie starostu pri budovaní lepších zajtrajškov, romániky sem-tam, nezištná kresťanská obeta, ale aj ozajstné nasadenie pre spásu duší.

Príbeh za moc nestál. Ale čo ma najviac vytáčalo bol rozprávač Dušan Jamrich ktorý, podľa mňa hrozne zle komentuje alebo dabuje aj čo to býva na RTVS1 o osobnostiach alebo čo sa udialo v daný deň výročia vyrušuje a hlavne ma v slove ktoré obsahuje ,,ä´´tak to slovo tak potiahne a zvýrazni. Až ma zamrazí.Podobne hovoril ako komentátor vo filme Prerušená pieseň. Jednoducho ma to vyrušuje.

Komedie o o cestě italského soudruha s převlečeným knězem do SSSR.

O čtvrtstoletí starší Lubitschova "Ninočka", kterou zištně zmiňuje jedna z postav, baví na vyšší úrovni - ovšem Cervi v závěru "Soudruha Dona Camilla" je něco, co nelze odbýt dvěma hvězdičkami.

Predošlé štyri filmy mi prišli ako cez kopirák, problémy sa síce menili, ale stále to bolo o tom istom, dedinské prekáračky farára a komunistického starostu. Tu máme konečne zmenu prostredia, čo bolo veľké oživenie, no z návštevy Sovietskeho zväzu sa dalo vyťažiť viac vtipných a trefných momentov.