Solamente nero (1978)

Za mňa veľmi poctivé giallo, ktoré nevsádza ani tak na prevedenie vrážd (i keď krb je veľmi originálny), ako skôr na atmosféru Benátok a predovšetkým na premyslený scenár. Málokedy sa pri gialle stáva, že by si divák musel všetky puzzle kúsky takýmto spôsobom skladať do seba a 10 minút pred koncom sa to ani nezdá. Čiže za vysoké hodnotenie môže práve rozuzlenie. Identita vraha nie je až tak prekvapivá práve kvôli tomu, že sa prekvapivá snaží byť, ale zase sme vďaka prvej vražde po celú stopáž veľmi umne zavádzaní.

Celkom slušná záležitosť, vo svojom žánri samorzejme. Všeobecne u Giallo mi vyhovuje stopáž filmu, ktorá nikdy nie je premršetná a tu to nie je výnimkou, lenže poctitovo sa to vlečie. Inšpirácia Agrentom a podobne je samozrejmá, hudba mi príde zvláštna ako podobne pri nemučte káčatká alebo ako sa to volalo, strašne taká nesediaca. To by mi pripomínalo vlastne aj tému a chrakter jednej z postáv. Ale takéto mystériá mám docela v obľube, len vždy to idze urobiť aj lepšie.

Prvotriedne giallo, ktoré nie je povrchným vzrušením (erotická scéna je tu len jedna a i tá je celkom vkusná), ale funkčným mysterióznym thrillerom/hororom. Pravdaže dialógy sú blbé, postsynchrony ešte horšie, tie falošné stopy sú na palicu, ale sme v Taliansku sedemdesiatych rokov, takže s tým sa je nutné zmieriť. Na druhej strane atmosféra zimných Benátok je ako vždy podmanivá, kamera a strih sú skvelé, hudba výborná a klasické giallo motívy (flashback, detský motív, obrázok) sú nadávkované tak umne, že nepôsobia ako rutinné kopírovanie šablóny.

Antonio Bido ma nepresvedčil ani vo svojej prvotine a ani teraz, že je schopný režisér. Herci ma hrozne iritovali, boli ako mechom udretý, len sa na seba neprirodzene pozerali, či to mal byt zámer, netuším, ale vadilo mi to po dobu celého filmu. Jediná z hereckého osadenstva, čo ma bavila bola Stefania, s nej išla taká pohoda. Vraha som tušil skoro hned od začiatku, tak v tom sa moc nepochlapil. Vadilo mi i to, čo mal hlavný hrdina skryte v hlave a niekedy sa to pretavilo do trápnych flashbackov, ktoré tam vážne nemuseli byt i keď na konci, to bolo vysvetlene, prečo ich mal. Kamera bola užasna, taká hnusne pliživá, už som len čakal, kto s kadiaľ vyskočí. Druhým pozitívom sú niektoré vraždy a sympatické bolo, že vrah použil na usmrtenie, prostriedky, ktoré práve našiel k dispozícii a nie zaužívané zbrane. Medzi dvoma a troma hviezdami, no seriem nato, dám 3*.

Ke giallo-filmu Solamente Nero jsem přistupoval s určitou skepsí, kterou ve mě vyvolalo jméno Stelvia Ciprianiho. Jeho hudební doprovod u Bavova 5 bambole per la luna d'agosto totiž považují za jedno z nejhorších v rámci žánru vůbec. O to větší bylo mé nadšení po shlédnutí fimu a tak jsem si řekl, že musím zdejší komentáře a hodnocení trochu narovnat. Dle mého názoru jde o klasické giallo, ve kterém šlape všechno, tak jak má a to už v roce 1978 nebývalo běžné! Velkou předností a svým způsobem, čím mě toto giallo opravdu zaujalo, je propojení tohoto žánru s okultní magií spolu s kontrastem křestanské církve. To byl opravdu skvělý nápad a vnesl svěží vítr do plachet. Tvůrci tak rozehrávají opravdu zamotanou hru na kočku a myš, která dokáže pohltit a navíc má perfektní tah na bránu. Antonio Bido navíc také boduje na frontě mysteriozní atmosféry, která mě totálně pohltila a spolu s velice povedenými vraždami tvoří výraznou složku filmu! No co dodat na konec? Snad rozhodně se na film podívejte a nenechte se zmást zdejším nižším hodnocením.
PS: Asi jste už z úvodu pochopili, že hudební doprovod se opavdu povedl a Ciprianimu budiš odpuštěno.