Smrť ministra (2009)

Postava - herec: Clementis - Ján Kroner, advokát - Ivan Krúpa, Lída - Miroslava Pleštilová, Gottwald - Martin Zahálka, Beneš - Robert Jašków, Široký - Štefan Bučko, Masaryk - Vasil Fridrich, Husák - Ján Gallovič, Novomeský - Jaroslav Mottl, Hoffmeister - Martin Sobotka, Bedell-Smith - Dušan Jamrich, Erenburg - Vasil' Rusiňák, Stalin - Alexander Kučerenko a další. Scénář - L'uboš Jurík, Miro Košický. Scénář, na němž z větší části televizní film stojí vždycky, se povedl. Do jaké míry je příběh přibarven, nevím, nicméně biografická data sedí, a to je dobře. Film bych doporučil pro promítání ve škole, neboť komplexně zobrazuje období od Mnichova až do procesu se Slánským. Sice zmínky o dějinných událostech působí v dialozích násilně a až jakoby umělě do nich vložené, neboť děj samotný nikam neposouvají a pro zúčastněné nemají zásadní význam, nicméně v daném kontextu slouží velice dobře právě k lepšímu pochopení tehdejší složité situace geopolitické, politické, osobní a morální. Po dlouhé době jsem zhlédl něco z aktuální slovenské produkce a musím říct, že kdyby to mělo takto pokračovat, začal bych se na východ poohlížet častěji... Slabší 4*.

Jeden z najkvalitnejších slovenských TV filmov za posledné roky. Pre mňa ako Košičana zvlášť zaujímavé, keď je to prvý tv film košického štúdia po dlhej odmlke. Zaujímavé spracovanie, film je obsadený zaujímavými postavami Beneš, Gottwald, Stalin... Film je robený použitím častých flashbackov, spomienok a spovede v poslednú noc pred popravou. Zatiaľ najlepšia úloha J.Kronera, v akej som ho videl a musím sa priznať, že som nikdy nepatril k jeho fanúšikom, skôr naopak. Ale tentoraz zabodoval a presvedčil ma. Na tv film, slovenský zvlášť, veľmi slušné. Film 80%.

kompletny dej smrti ministra je zalozeny na dialogoch, ktore su alfou a omegou tejto revue clementisovho zivota. v takomto pripade je strategickou uloha scenaristu, kedze tu namet a scenar tvoria dobre 2/3 produkcie. preto treba v prvom rade vyzdvihnut majstrovsky zvladnutu pracu lubosa jurika, nakolko je film v podstate jeho dielo. jurik sa uz dlhsie zaoberal myslienkou sfilmovania clementisovho pribehu, z jeho pera vzisiel namet i scenar, na ktory STV vyclenila rekordne skromny rozpocet 3 (!!!) miliony korun a ktory reziser a kvalitne vybrani herci slusne dotiahli do uspesneho konca. nenudnym, velmi inteligentnym a jasnym sposobom sa dozvieme o zivote jedneho z najvacsich slovenskych statnikov, ktoremu sa da pripisat privlastok "svetoveho formatu". vyborne resersovanie a znalost problematiky nam umoznia nahliadnut do clementisovych idealov, dilem, nazorov i kontroverznych momentov. za srdce chytia silne momenty - ako napriklad debata na temu zidov (nepriame priznanie sa clementisovho obhajcu), otazka slovenskej a madarskej mensiny ci stretnutie so stalinom. smrt ministra je absolutne maximum vytazene z absolutneho minima. ze by konecne usvit po epoche tmy slovenskej televiznej tvorby?

„Poučenie neexistuje. Moc je nepoučiteľná.“Svojim postojom k STV televízii sa netajím, ale raz za šesť sedem mesiacov ma dokáže niektorý z jej stoviek riaditeľov (kto si má tie mená nastrčených bábok bez vlastnej vízie a rozumu pamätať? Veď sú tam len na to, aby podpisovali rozhodnutia politkov, ktorí sú práve pri moci.) urobiť dobré rozhodnutie. Po tom, čo som bol nadšený z toho, keď sa Ivo Gogál s Danou Košickou rozhodli naživo (!) zahraťDÔVERNÝCH NEPRIATEĽOV, som si myslel, že teraz bude riaditeľ XYZ ticho ako voš pod chrastou až do volieb 2010, kedy ho nahradí iná bábka. A aha! Ešte v ten istý rok dal zelenú SMRTI MINISTRA. Samozrejme, rozpočet bol vedľajší (najvýpravnejšou scénkou je tá, v ktorej dvaja muži sedia na lúke a z kopca pozorujú dedinu) a herecké obsadenie komorné (ale Jaroslav Mottl a Alexander Kučerenko, ako Stalin, dokazujú, že niet malých rolí). A akčnú scénu by bolo naivné očakávať (hodinu a pol trvajúci film je IBA o dialógoch a monológoch). Napriek tomu tvorcovia produkujú napätie, prameniace z vtedajšej doby. Ústredným hrdinom je bývalý advokát a minister zahraničných vecí Československa, príliš tolerantný komunista Vladimír Clementis, ktorého obesil vlastný režim. Snímka vonkoncom nezaujme divákov, ktorých nezaujíma svet okolo seba a oháňajú sa frázami o tom, že všetci politici sú svine. Snímka vďaka výborne napísaným dialógom („Len hovorím pravdu.“ – „Ale to od vás predsa nikto nechce.“) a zaujímavým myšlienkam („Majestát smrti? Čo je dôstojné na smrti?“) je vysoko aktuálna i dnes a rafinovane sa vyjadruje na margo niektorých Slovákov v politike („Opovrhujem tými, ktorí si národniarstvom liečia komplexy.“) i niektorých Maďarov v politike (trojminútový monológ o tom, ako nám to Maďari dávali v minulosti vyžrať). Dominantou televíznej snímky je Ján Kroner, ktorého inak nemusím, ale tu bol dobrý.

Prekvapujúco pútavé a historicky zaujímavé a podľa toho čo viem tak aj vierohodné. Netreba sa baviť o formálnej stránke, tá je samozrejme minimalistická a "televízna". Všetko si vynahradzuje obsah, príbeh a postavy...Aj pri kratšej stopáži sa podarilo povedať to, čo povedané byť malo a v rámci slovenskej (žalostnej) televíznej tvorby sa jedná jednoznačne o nadpriemer...