Šigacu monogatari (1998)

DieloShunjiho Iwaiaz roku 1998 o mladej žene Uzuki (Takako Matsu), ktorá z ostrova Hokkaido odchádza študovať na vysokú školu do Tokia, je pomerne krátkym, ale o to viac podareným filmom. Dá sa povedať, že jeho príbeh nie je až do zhruba záverečnej tretiny dôležitý, respektíve divák dovtedy stále čaká na nejaké vysvetlenie toho, prečo sa Uzuki rozhodla ísť študovať do Tokia. Ale aj bez toho (alebo možno práve vďaka tomu), že Iwaiov film nie je od začiatku zdanlivo ukotvený príbehovými konvenciami, dokáže diváka zaujať. Jeho pozornosť upriamuje iným smerom. A to predovšetkým na atmosféru, ktorou oplýva. Už jedna z prvých scén snímky, v ktorej vo veľkom "snežia" na ulicu lupienky rozkvitnutých sakúr, pôsobí až upokojujúco, čo je trend nesúci sa naprieč celým filmom. Namiesto komplikovaných dejových konštrukcií či zvratov má divák možnosť sledovať prvé mesiace Uzuki v Tokiu, jej zoznamovanie sa s mestom a ľuďmi v ňom. To všetko navyše podfarbuje príjemná jemná hudba. OShigatsu monogatariby niekto mohol povedať, že je filmom o ničom. A svojím spôsobom by mal dokonca pravdu. Veľkú časť filmu totiž skutočne v príbehu nejde o nič iné, iba o zachytenie každodennosti života Uzuki v Tokiu. Ale toto "nič", ktoré dielo Shunjiho Iwaia ponúka, nie je ničím negatívnym. Práve naopak. Toto "nič" so sebou prináša výborné spojenie príjemnej a pokojnej atmosféry. Vizuálne aj hudobne. Zároveň disponuje ideálnou minutážou a dobrou Takako Matsu v hlavnej úlohe. Krása.

Veľmi príjemný a nenásilný film, ktorý hovorí v zásade o veľa veciach ale zároveň bez výraznejšej dramatickej roviny. Začínam prepadať kúzlu Iwaiovej réžie. Jeho jemnocit pri vykresľovaní pocitov je veľmi precízny a svojský. April Story hovorí o nových začiatkoch, túžbach a knihách. Takako Macu je úplne krásna a či už prší voda, alebo okvetné lístky sakury- Filmové Tokio nevyzeralo už dlho takto krásne a pôsobivo. Jednoduché ale o to krajšie.

Spomienka na študenstké časy, na príchod do miesta kde je všetko neznáme, nesmelé spoznávanie nových ľudí....a to natočené nenásilným, minimalistickým spôsobom plným dlhých záberov a piánkovej hudby. Náplňou filmu sú tie najvšednejšie činnosti a do poredia výraznejšie vystupuje iba romantická línia, ktorá je však taktiež veľmi minimalistická. Pravda je, že by to mohol byť začiatok ďalšieho srdervúceho filmu, no takto zostal nenápadným snímkom, na ktorý možno čoskoro zabudnete. Ale tá hodinka bola naozaj strašne príjemná. (7.8/10)

Romantické drama s líbivou hudbou.(50%)

vyborny flm na temu ako japonske dievca sa dostalo na prestiznu Tokijsku Univerzitu a ako zvlada nastrahy velkomesta : 74 %