Sibiriáda (1979)

„Выдержите, тяжело в болезни, легко в могиле.”[=Vydržte, ťažko v chorobe, ľahko v hrobe.]•Sovietska rodinná sibírska sága - trvajúcou až niekoľko rovných dekád(!) [1908-1980]; počas čoho, si v podstate toho, vskutku, práve, povedzme tento, sovietskyepos- naložil i pomerne veľa na plecia, čo napokon tak akosi úplne nekorešpondovalo s mojim celkovým cítením & videním; teda, na môj osobný vkus: predsa trochu príliš rozťahané a neprehľadné dielo, ktoré síce vidieť znovu, bohvieako extra viac netúžim, no napriek tomu, rozhodne malo niečo priam opodstatneného do seba, prečo som od neho vlastne vôbec nemohol odtrhnúť svoj naprosto užasnutý zrak; ešte okrem iného, dodajme zrovna aj to: „že udržiavanie dlhodobých tradícií, muselo postupne ustúpiť nastupujúcemu rozmachu”, čo predstavovalo hlavný leitmotív naprieč týmto dlhočizným spracovaním, a to konkrétne pod režisérskou taktovkouKončalovskijho, zatiaľ čo zase, jeho brat,Michalkov, pred kamerou, stvárňoval určitú postavu v staršom vydaní, a to ma ozajstne na tom asi najviac fascinovalo, keď sa po rôznych scénach, pohybovala táto konkrétna postava, vzbudzujúca i nemalé očakávania.•Podobný entuziazmus sršal aj z diela menomTisícročná včela, kde režisér rovnako obdobným spôsobom, následne zachytil, dlhšie časové obdobie, pričom o štyri roky mladšieho, koprodukčného kolegu, azda právom považujem za vydarenejšieho v rámci svojho celku → držiaci pevnejšie pohromade.

Fascinující pohled do dějin jedné ruské/sovětské vesničky a zachycení jejího rozpadu pod rudou hvězdou a nekončící bolševickou revolucí. Musím říct že jsem měl chvílemi potíže rozpoznat jednotlivé postavy a jejich osudy, ale přestože verze kterou jsem viděl měla asi 210min tak jsem ji shledl jedním dechem! Ten závěr kdy začne hořet ropný vrt, neskutečné, úžasné podobenství o komunismu! Časem možná přidám hvězdu!

Konečně jsem dokoukala tohle poněkud rozsáhlejší dílo Končalovského, mapující osudy několika rodin jedné zapadlé vsi na Sibiři. Převalí se přes ní několik desítek let, válka, nástup socialismu. Tvrdý život v lese, kde jeden z chlapů kácí stromy až k obzoru, tam, kde snad pro svého syna najde vysněné, báječné Sluneční město... Ale to je jen střípek jednoho z osudů. Titulky mi pořád nějak neseděly, tak jsem je odbourala a dala ruský originál a šlo to velmi dobře. Musím přiznat, že některé scény mám stále před očima. A vynikající hudba Artěmjeva tenhle epos úžasně korunovala.

Táto filmová poéma mi pripomína inú "fresku" či "epopeju" - Tisícročnú včelu. Formou rozsiahlej rodinnej ságy, podmanivým poetickým rozprávaním, baladickosťou, motívom príroda versus človek a prítomnosťou mýtickej, mystickej či alegorickej bytosti. No zatiaľčo Jakubiskov film sa odvíja lineárne v naratívnom rámci, Končalovského poéma - hoci rozdelená na časové kapitoly - rozpráva predovšetkým obrazom a obraznosťou, takže by som si ju cenil o čosi viac, nebyť schizofrenickej dramaturgie neorganicky miešajúcej atmosféru hororu Deathwatch s esenciou ospalého Viscontiho a živelného Felliniho. Trochu kultivovanosti v "menej poetických" pasážach by nezaškodilo. Každopádne ide o ten druh filmov, na ktoré sa nezabúda ani po transplantácii mozgu. Strašidelná chalupa v močiari. Zemný plyn nepretržite bublajúci v nekonečných močiaroch. Starec odjakživa vykonávajúci a priori nezmyselnú mravčiu prácu, symbolicky končiaci na obrovskom mravenisku. Medveď prechádzajúci cez cestičku v tajge, na konci ktorej žiari jasná hviezda (nie, nie červená). Črevá valiace sa z perforovaného brucha (ach áno, poetické)... Jedna hviezdička sa mi niekam stratila. Asi je to tá, ktorá žiari vo filme.

Epická dráma jednej sibírskej dedinky na pozadí historických udalostí 20. storočia je pretkaný mystikou a baladickosťou. Krásna kamera a hudba umocňujú zážitok, dĺžka ako býva pri sovietskych filmoch je neúmerná.