Odysseus (1997)

Príbeh alebo skôr útrapy Odysea sú námetom pre naozaj epický zážitok, preto je naozaj ťažké trafiť ten správny balans, kedy sa vie pri spracovaní zachovať tá grandióznosť, epickosť a celkový pocit z osudovosti a dobrodružnosti daného príbehu. Na dokonalé prerozprávanie by bolo zrejme za potreby niekoľko hodinových epizód, tak na úrovni produkcie od HBO – Rome (Rím). Tento počin síce nemôže konkurovať takej kvalitnej produkcii (ako napr. spomínaný seriál od HBO), ale aj tak sa im podarilo v rámci možností trafiť ten ako-taký „balans“, čo na televízne pomery nie je vôbec zlé. Čo sa týka technickej stránky, najviac ma zaujali lokality (tie boli niekedy naozaj zaujímavé a pôsobili rôznorodo, ako napr. ostrov Kalypó). Réžia, strih, hudba, ako som spomínal, na to, že je to televízna produkcia, nebolo to niečo svetoborné, ale ušlo to. Samozrejme za zmienku stoja najmä masky a kostýmy = to bolo naozaj na dobrej úrovni. Dodatok ku kostýmom, oblečenie bolo v rámci predlohy celkom dobre zvolené, ale to brnenie zase trpelo takým klasickým „hollywoodskym“ syndrómom, našťastie nebolo v tomto príbehu veľmi prítomné, ak nepočítame nejaké spomínanie Odysea na obliehanie Tróje: dané scény mali pôsobiť chaoticky a „vojnovo“, ale nebolo to bohviečo. Skôr sa mi páčilo spomenutie scény s odhalením Trójskeho koňa, do istej miery sa inšpirovali Aeneádou (Aeneas), a viac-menej adaptovali práve túto verziu príbehu (kedy Trójania objavia, že Gréci odplávali a zanechali za sebou len veľkého dreveného koňa a ešte jedného vojaka, ktorý bol v podstate nimi určený, aby presvedčil Trójanov o tom, že to určite nie je pasca :D ). Teraz som už mierne premostil do časti recenzie ohľadom adaptovania samotného príbehu, ešte sa k tomu vrátim. Herecké obsadenie, budem sa opakovať, na to, že to bola tv-produkcia, nebolo to vôbec zlé, ba práve naopak, Assante v roli Odysea bol naozaj dobrý, pôsobil trocha staršie (podobne, ako Scacchi – Penelope), ale koniec-koncov, to sadlo, a nebol to až taký výrazný problém. Ideálne by bolo obsadiť mladšieho herca (tak +30r) a po opustení Kalypsó resp. pri návrate na Ithaku, obsadiť zase niekoho staršieho. Sean Bean sa hodil na mladšiu časť, preto bol vo filme Trója naozaj dobrým obsadením, Assante by sa hodil na tú staršiu verziu, ktorá sa snaží dostať domov, čo bolo práve väčšina stopáže tohto počinu, čiže preto mi Assante koniec-koncov, naozaj sedel. Aténa v podaní Rossellini bola dobre zahraná a taktiež dobre zobrazená (vedela meniť podobu, a pri jej vlastnom vzhľade treba spomenúť detail, drží helmu, s ktorou je vyobrazená na viacerých sochách, okrem toho, že je bohyňou múdrosti, je aj bohyňou vojny). Ďalším dobrým obsadením bol jednoznačne Eric Roberts, ktorý sadol do role Eurymacha, ako uliaty. Aby som nezabudol ani na samotnú Penelope – Scacchi bola viac-menej v pohode, ale miestami som mal pocit, že to mierne „prehrávala“, pôsobilo to groteskne, čo môže byť v rámci takej klasickej gréckej teatrálnosti daného príbehu, mne osobne to vadilo, inak to vo väčšine momentov zahrala naozaj dobre. Čarodejnica Kirké bola zaujímavo, a v podstate vhodne obsadená, daná herečka (Bernadette Peters) pôsobila celkovým zovňajšom naozaj, ako taký hybrid čarodejnice a nymfy. Čo sa týka Kalypsó, áno, je to objektívne „woke“ obsadenie, ale keď už tam obsadili nejakú afro-američanku, vybrali si bývalú Miss America = Vanessa Williams, ktorá bola vtedy veľmi pôvabná (a zjavne je aj doteraz). Čuduj sa svete, tejto produkcii sa podarilo obsadiť aj pár gréckych hercov (zdá sa, že to nie je až také ťažké, zrejme v tom Grécku budú nejakí dobrí herci, možno... aj dnes, že? Hm… Nolan?!), menovite napr.: síce menšia rola, herec Agamemnona – Yorgo Voyagis alebo herečka odyseovej matky Antiklei – Irene Papas, ktorá do danej role sedela naozaj brilantne. Škoda, že nevyužili Ch. Leeho lepšie, ako do takéhoto malého „šteku“, je to síce normálna úloha ale rád by som ho videl skôr v úlohe Laertesa (otec Odysea), ktorý bohužiaľ v tomto spracovaní vôbec nefiguroval ale v Odysey má viac priestoru, ako postava zobrazená Leeom – Teiresias. Ostatní herci boli viac-menej dobre obsadení, veľmi nevytŕčali a nebolo to zrovna terno ale boli obstojní. Scenár/námet: bol som mierne prekvapený, koľko sa im toho podarilo zobraziť a celkom vierohodne adaptovať, predsa len mali výhodu v stopáži ale zároveň aj nevýhodu toho, že to bola tv-produkcia. Niektoré detaily jednotlivých putovaní Odysea boli vynechané a viac „zkomprimované“ do menšieho celku, no napriek tomu, sa im toho podarilo zadaptovať celkom veľa a to aj celkom dobre, vzhľadom na možnosti, aké mali. Suma sumárum: príjemné prekvapenie, po prečítaní Odysey sa toto spracovanie oplatí pozrieť, inak samo o sebe, to môže pôsobiť tak béčkovo (až céčkovo) ale tak treba počítať s tým, že sa nejedná o najvyššiu hollywoodsku produkciu, a nie je to taktiež nejaké HBO, ktoré do toho napchalo, čo najviac prachov. Ak sa vám nechce čítať danú predlohu, tak siahnite po tomto spracovaní (aj keď sa to ťažšie hľadá), je to v rámci možností veľmi dobré spracovanie, ktoré sa snaží byť verné predlohe, kde môže.

Slušná televizní práce, pokud jde o triky, ale i bitevní scény.  Osobně ovšem nejvíc oceňuju, narozdíl od Hollywoodských produkcí, že se tvůrci jen minimálně odchylují od starověké předlohy a nevnášejí do toho nesmysly typu kung-fu technik, přítomnosti černochů nebo východoasiatů v absurdních rolích rodilých Řeků apod. Už teď se ovšem děsím, co s tímto tématem udělá Nolan v tomto roce.

Obstojná dráma Odysseovho mýtického návratu do Ithaky, ktorá má takú staromilskú patinuSúboja Titanov. Herecké obsadenie nie je bohvie ako hviezdne hoci Armand Assante je pomerne známy a v drobnej úlohe bohyne Atény sa objaví Isabella Rossellini. Produkcia je celkom dobrá a prekvapí hlavne vydarenými trikmi. Celok mi však pripadal dosť rozpačitý a nedokázal ma celkom zaujať. Miestami možno určitou ťarbavosťou rozprávania príbehu, miestami prílišným pátosom. 70%

Mám veľmi rád starogrécku antickú mytológiu. Fascinujú ma ich povesti, báje a legendy. Samozrejme, že jedna z mojich najobľúbenejších je tá o Odysseusovi. Jeho hrdinské činy popísal staroveký epický básnik Homér vo svojom diele Iliada a následne zaznamenal aj jeho strastiplné putovanie domov po skončení Trójskej vojny v časti Odysea. Príbeh Odysseusa sa v roku 1997 podujal natočiť ruský filmár Andrej Končalovskij. V nemecko-grécko-talianskej koprodukcii ho spracoval do formy dvojdielneho televízneho snímku. S prihliadnutím na obmedzený rozpočet sa mu podarilo zrežírovať kvalitnú adaptáciu tohto helénskeho eposu. Snažil sa pri tom verne pridržiavať Homérovej literárnej predlohy. Ja som sa počas tohto trojhodinového putovania s Odysseusom ani chvíľu nenudil. ****

Příjemné překvapení. Přestože jsem tento dvoudílný televizní film shlédnul naráz, nenudil jsem se a tři hodiny uběhly překvapivě svižně. Tento televizní film o cestě Odyssea z Troje zpět do rodné Ithaky se zkrátka povedl a už se těším, jak si s touto látkou příští rok poradí Christopher Nolan s hvězdným obsazením a hollywoodským rozpočtem v zádech. Rozhodně má na co navazovat.