Sajonara, Kuro (2003)

Som psíčkár a mám čierneho psa. A aj tak to bola vlastne dosť veľká nuda. Príbeh o psovi, ktorý sa stane maskotom miestnej strednej školy potom čo sa ho ujme školník. Roky plynú, študenti sa striedajú a my zažívame nejaké tuctové epizódky rôznych študentov. A popritom po škole pobehuje pes, ktorý nie je centrom deja a celý čas vyzerá, že má na háku, čo sa okolo neho deje. Najskôr to bude tým, že príbehy študentov dvakrát zaujímavé nie sú. Dokonca aj to psisko mi po chvíli začalo pripadať strašne nevýrazné. Proste len stojí alebo sedí a kuká do blba bez nejakej mimiky. Ku koncu sa pes na chvíľu stane stredobodom príbehu, keďže ochorie a potrebuje operáciu, ale nakoniec sa z toho stane len ďalšie tuctová epizódka, ktorá žiadne veľké emócie v divákovi nevydoluje. Výsledok je totálny priemer vhodný snáď len pre majiteľov čiernych psov. 5/10.(26.07.2019)

Jednoznacna realita neexistuje, nie to aby sa dala este nafilmovat. Napriek tomu, ak mam posudzovat pomyslenej realite co najvieryhodnejsie filmove spracovanie, nenapada ma nic ine, iba japonsky film, ktory na zaklade dlhej kulturnej tradicie vynikajuco pracuje s prepracovanymi detailami a sikovnym nepriamym rozpravanim pribehu a preto, nech uz je zobrazovane akokolvek neuveritelne, zda sa cisto realnym a nech uz akokolvek nudne, zda sa velmi putavym. takto nejako je natoceny aj pribeh o malom ciernom psikovi/fenke kurovi a vztahoch jeho ´majitelov´. jednoducho, smutne, pomaly a pritom vecne a zabavne.(12.12.2005)