Saint Omer (2022)

Saint Omer budete považovať buď za jednu z najdivnejších súdnych drám, alebo za jednu z najoriginálnejších súdnych drám. A asi aj podľa toho ju budete hodnotiť. Ja som niekde medzi, avšak nebol pre mňa problém sa pomerne rýchlo odpútať od všetkých klišé a trópov, aké sme za desaťročia videli vo filmových súdnych sieňach a vnímať film skrátka taký, aký je a o čom chce rozprávať. No a rozhodne je dobre, že si každý premýšľavejší divák môže vybrať, o čom preňho Saint Omer primárne je. O miere viny, o otázkach motivácií a ich opodstatnení, alebo o filozofických otázkach ohľadom biológie previazanosti matiek a ich detí (znie to šialene, ale dáva to v kontexte deja zmysel). A nakoniec sa aj sami môžete rozhodnúť, kto je pre vás hlavná postava filmu.

Drámy zo súdnej siene mám veľmi rád, tak som sa tomuto filmu prvotne celkom potešil. Ale napokon to pôsobilo na môj vkus až príliš ukecane, a hoci máme rád dialógy a konverzácie, tak v tomto prípade ma to akosi neuchvátilo. Laurence mi prišla pomerne bezemočná, a to ma na celom tom vadilo snáď najviac. Človek si proste nedokázal k nikomu vytvoriť akúkoľvek sympatiu, ani empatiu. Námetovo to bolo silné, scenáristicky za mňa slabšie... 2*

Na francúzskej produkcii mi strašne vadí, že mnohým zaujímavým filmom chýba duša. Je to presne aj tento prípad, kedy vidíme zaujímavú sociálnu súdnu drámu, ktorá vypovedá o ťažkom zločine a na jeho pozadí vykresľuje pocity hlavnej hrdinky. Je to ale bezduché, strašne profesorsky natočené, bez nejakého hudobného podmazu, ktorý by dal snímku život, a bez nejakej zapamätateľnej scény. Proste len strojovo vyrozprávaný príbeh, a to mňa veru až tak nebaví. 55 %

"Fakt, že film získal Velkou cenu v Benátkách, je znak doby a znamená, že subjekt je důležitější než forma a přijatelnost záměru. Fakt, že film byl vybrán reprezentovat Francii v oscarové soutěži jako potenciálně nejlepší mezinárodní film ukazuje na stejné symptomy doby" (O.Bachelard, Abus de Ciné na IMDb)

Drama ze soudní síně, což mám v oblibě. Tentokrát se trochu vymyká, i když předmětem procesu je také vražda, ale vražda malého dítěte černošské ženy. To evokuje další témata jako kolonialismus, emigraci, rasismus a v tomto případě i různá kouzla wodoo a zaříkávání. To jsou zrovna náměty, co mě příliš neberou, ale přesto mě snímek zaujal. Film je docela i napínavý, průběh procesu je podán polodokumentární formou a to je asi největší klad.(05.10.2025)