Rozdílné světy (2015)

Silný emotívny film spájajúci 3 ľúbostné príbehy, ktoré spája kríza. Kríza utečenecká, ekonomická a rodinná. Kvalitná produkcia nahustila film emotívnou atmosférou, ktorá výborne dopĺňa emóciami nabité príbehy. Herecké výkony sú väčšinou veľmi dobré, ale objavia sa aj slabšie momenty. Pointa stretnutia všetkých príbehov je prekvapivá, ale minimálne príbeh Dafni a Farrisa má celkom predvídateľný koniec. 75%

Poviedkových filmov s prepájajúcimi sa príbehmi je veľa a tento nie je najlepší. Zaujímavé na ňom je najviac to, že je grécky, a potom ešte hudba. Chvíľami je film príliš pomalý, keď zobrazuje lásku, ktorá sa vinie celým filmom, a potom prepne na vyššiu rýchlosť a dôležité momenty sú ako z rýchlika. Nie všetko mi na filme sadlo.

Tento film by sa dal charakterizovať jednou vetou: "Za zneužití témy lásky, podprahovými praktikami vnucuje divákovy obraz na pálčivé témy dnešnej doby:migráciu, rodinu-rodinný život a taktiež zobrazuje korporátne vedenie firmy a následky ekonomických opatrení." Film velmi takticky ohýba realne fakty, tak aby všetko vyzeralo uveritelne a aby divák súhlasil so všetkým čo film zobrazuje. Najsilnejšie bolo vykreslenie doslova strašného života v rodine a to vo viacgeneračnom zobrazení, taktiež zobrazil rozvod rodičov, ako niečo dobré pre malého syna. Takto protirodinných myšlienkach to ide celé. Druhá najsilnejšia vec bolo vykreslenie migrantov, kde Grécky fašišti, ich bez dovodu prenasledovali. Najdebilnejšia scéna bola jako mladú holku prepadli dvaja migranti, ale druhý migrant neváhal ani sekundu a pustil sa do dvoch a tým ju zachránil, ešte jej aj vrátil apple telefonek, teda nebola núdza ani o podprahovú reklamu.

Aktuálny film, nechýba tu myšlienka a citlivosť. Veľmi dobre odrežírované i zahrané. Nie je to ľahký žáner, je určený skôr rozhľadenejšiemu divákovi, ktorý pozná aktuálne geopolitické problémy a dokáže sa vcítiť do jednotlivých postáv. Film akoby natočený pre každého, ale má svoju intelektuálnu hĺbku.

Ku gréckym filmom sa dostávam zriedka. O to príjemnejšie bolo, že Rozdielne svety považujem za vydarený film. Filmov s niekoľkými samostatnými, neskôr vzájomne prepojenými časťami som videl už niekoľko (napr. Amores Perros, Babel a pod.) a pokiaľ spojenia nie sú príliš násilné tak mi tento koncept neprekáža. Rozdielne svety predstavujú viacvrstvový film (asi ako lasagne, ktoré som mal na obed) a v jednotlivých príbehoch sa dotýkajú viacerých problémov, ktorými prechádzalo a ešte aj prechádza Grécko v poslednej dobe. Cenný je grécky pohľad na ne, ktorý je odlišný od našich zjednodušených názorových skratiek (žili si nad pomery, nestrážili si hranice, spoliehali sa na nekončiacu pomoc iných a pod.). Z hercov som poznal iba J.K. Simmonsa, ktorý oživí každý film v ktorom hrá, ale aj hrajúci režisér stvárnil realistickú postavu. Scénu vo vysvietenom supermarkete považujem za trochu uletenú, náhodný zásah dievčiny za scenáristickú nadprácu, ale inak sa na film dalo veľmi dobre pozerať a zážitkom mohlo byť aj jeho sledovanie divákom ovládajúcim všetky reči, ktorými sa vo filme hovorilo.