Říkejte mi Kubrick (2005)

Cookovo Colour Me Kubrick je skutočne bláznivá satira, ktorá v sebe mieša hneď niekoľko inšpiračných zdrojov, čo sa týka estetiky. Príbeh podvodníka Alana Conwaya, vydávajúceho sa za slávneho amerického režiséra, prevedie diváka prostredím punkového Anglicka s výstrednými účesmi, čiernymi koženkami a upotenými diskotékami či nóbl podnikmi, kde spôsob snímania a kompozícia záberu pripomenú nejeden Kubrickov film. Niektorými vtipmi dohnanými na hranicu absurdnosti môže Cook konkurovať RusselovejLisztománií, prípadne scéne konverzie zMahlera. Vyskytuje sa aj inšpirácia estetikou hudobného videoklipu (jedným z výkonných producentov bol, mimochodom, aj Luc Besson). A tomu všetkému kraľuje prehnane manieristický John Malkovich, ktorý akoby vypadol z MolinarovejKlietkybláznov. Hlavným hýbateľom deja a zdrojom satirického vyznenia sú predovšetkým odkazy na Kubrickovu filmografiu. Hneď v úvode vidíme dvoch punkovýchdroogs, ktorým ani za nič nejde dogullivera, žeStanleyf*ckingKubricknebýva na adrese, ktorú im dal včera v klube, kde ho stretli. A zďaleka nie sú jediní... Dobrý ťah bol taktiež moment, kedy Malkovich hrajúci Conwaya hrajúceho Kubricka hovorí, že plánuje obsadiť Johna Malkovicha do svojho ďalšieho filmu. Veľké množstvo vtipov predpokladá u diváka znalosť Kubrickových filmov aj na úrovni ich soundtracku. Preto ma na Cookovom filme asi najviac bavila rekontextualizácia jednotlivých skladieb, ktoré už dostali svoje "nové" konotácie u Kubricka – napr. overtúra z RossinihoWilliamaTella, ktorá u Kubricka sprevádza scénu Alexovej trojky, je u Cooka použitá spoločne so zábermi na čakajúceho taxikára. Samozrejme nemôžem vynechaťAlsosprachZarathurstraRicharda Straussa sprevádzajúce Conwayove kroky do práčovne (žiadna evolúcia), alebo niekoľkokrát zaznievajúci valčíkNakrásnommodromDunajiJohanna Straussa ml. Film však značne stráca tempo vo svojej prostrednej časti. Cook postupne zanecháva odkazovanie na Kubrickove snímky a snaží sa skôr sústrediť na Conwayovo vnútro a jeho motivácie. Na rozvíjanie psychológie postavy je však v tomto momente už trochu neskoro. V závere sa opäť vracajú referencie na Kubricka a celá snímka je samozrejme zakončená foxtrotomMidnight, the Stars and You.

Páčilo sa mi to trochu viac, ako keď som to kedysi videl prvý raz (na Štedrý večer a čakal som podvodovú krimikomédiu, nie divadelný indie queer). Takže to zvyšujem, furt má ale ten film naozaj len veľmi jemne vtipný humor, podpriemerného režiséra a ťažko prepáleného Malkovicha. 55%
Ps: Scéna dvaja gayovia sa rozprávajú v reštaurácii. Kukám tú scénu už tretíkrát dokola a to musí byť nejaký Albarnov dvojník, lebo v titulkách nebol a tá podoba je mega.

Chvíli to trvalo, než se film rozjel, ale pak to nebylo špatné. Sice žádné salvy smíchu, spíš příjemné pobavení, kdy si divák musí vduchu opakovat - jak dlouho mu to bude ještě procházet? Malkovich je v té roli dobrý - gesta, mimika i přesvědčivě pronášené lži, potkat ho někde na ulici, možná bych mu toho Kubricka taky uvěřil.

Příběh, který by se dnes už jen stěží zopakoval. Lidská blbost a naivita obětí podvodníka Conwaye byla opravdu neskutečná, nicméně ale ani on to neměl úplně na háku. Hlavně kvůli tomu si mě film moc nezískal, nebylo totiž vůbec komu fandit. Conway byl prostě hajzl, kterému prošlo nemyslitelné a ostatní byli prostě blbci. Filmu by prospělo, kdyby se víc zaměřil na vývoj hlavní postavy, nebo by ubral na množství podvodů a soustředil se na jeden konkrétní. Ani jako komedie to moc nefungovalo, nesmál jsem se snad ani jednou, ale díky Malkovichovi se to na těch třech udrželo.

John Malkovich je ve snímku nejlepší, to bez debat. Roli duševně nemocného homosexuála vydávajícího se za slavného režiséra zvládl dobře a vtipně. Občas jsem se pobavila nad různými narážkami, dokonce i nad písní Hello, která mě vážně rozesmála. Nicméně, i když film není dlouhý a jsou tam vtipné scény tak dokáže i dost nudit.