Příběh o uplakaném velbloudovi (2003)

Človek mohol vidieť x podobných scén narodenia zvierat, hoci aj v doktorovi Polovi, ale táto scéna ťažkého pôrodu dvojhrbej ťavy ich hravo všetky strčila do vrecka. Ako tu už mnohokrát zaznelo, tvorcovia prišli k tomuto príbehu ako slepé kura k zrnu, proste sa im pošťastilo byť v správny čas v správnej jurtovej osade. Svojím spôsobom je ten príbeh dojímavý a vôbec nie nudný. Dodám, že šinúť si to na dvojhrbej ťave cez púšť Gobi musí byť super zážitok, určite sa na tom jazdí pohodlnejšie ako na dromedárovi, tu sa dá medzi tie dva hrby úplne skvele zapadnúť a o ten zadný ešte aj oprieť. Na záver trochu smútku, že materializmus už kazí aj odľahlé mongolské stepi, keďže sa rozhodli dať šancu televízoru. Tak im snáď z tých kórejských telenoviel potom nezmäkne mozog a bude mať kto podojiť dobytok.

Hraný dokument prináša zaujímavý príbeh zo života mongolských pastierov a ich ťavy, ktorá odmieta svoje novonarodené mláďa. Takmer päťminútová scéna príchodu mláďaťa na svet je jedna z najkrajších scén. Iba máloktorý prírodopisný film vám ponúkne takýto detailný pohľad príchodu na svet. Zvyšok je nemenej zaujímavý, pobaví hlavne želanie malého chlapca, mať televízor. Dovoliť si ho, u nich znamená predať stádo oviec. A to ešte potrebuje elektrinu. Veľmi pekný záver, v ktorom ťave skutočne vypadne pár sĺz. Film 70%.

Z toho co malo byt povodne (z)beznym dokumentom sa stal fascinujuci zaznam jedneho pribehu (sami tvorcovia priznavaju ze mali prosto stastie byt v pravy cas na pravom mieste). Odmenou tym ktori maju oci a este nieco citia je zazitok, akych sa v dnesnom umelom svete zufalo nedostava (otupenym kritikom mozno zdoraznit ze to nie je samotny fakt "slzopudne opusteneho mladata", ale to co sa zacne diat potom - kto prehliada fakt ze sme tu svedkami niecoho vynimocneho co zaroven vrha nove svetlo na mnohe vzite axiomy o poznanom svete ma moje uprimne polutovanie). Samozrejme ak nevnimate pust len ako hromadu piesku a tvory, ktore v nej ziju - zamerne nerozlisujem ludi a tie ostatne - len ako pozadie ci pohyblive objekty. Na zamyslenie je i zachytena neznost a harmonia v kontraste s nastupujucou Nemesis v podobe satelitnej anteny. A pobavi zistenie ze tavy sice nemaju hudobny sluch, ale su zato schopne si pobrukovat melodiu.

3,7 z 5
Keby je to obyčajný hraný film dal by som mu jednu hviezdičku... lenže Príbeh o uplakanej ťave je polodokument s epickým dejom, čo je jeho najväčším tromfom. Film rozpráva príbeh pastierov tiav kdesi v Bohom zabudnutej púšti Mongolska. Poetika filmu veľmi pekne ilustruje diametrálne odlišný spôsob života oproti tomu nášmu - euŕopskemu. Film sa neponáhľa, ale necháva diváka, aby si dosýta vychutnal všetky tvorcami ponúknuté obrazy a aby mal čas sa zamyslieť, nad skutočnosťou, že ľudia žijú naozaj rôzne, čo však neznamená že menej hodnotne. Takže ak budete pozerať tento film berte ho ako príjemnú nenásilnú prechádzku priestorom inej kultúry a možno budete nadšený. Ak nemáte radi pomalé filmové tempo URČITE to nepozerajte pretože film Vás v žiadnom prípade neosloví

Janchiv, Amgaa, Odgoo, Ikhee, či Ugna - to sú len niektorí protagonisti ( určite skutočné mená ) tohto autentického dokumentu z prostredia pastierov na mongolskej púšti Gobi. " Keďže Boh nechcel, aby bola ťava vo zverokruhu, dal jej črty a vlastnosti zvierat zverokruhu." Veta, ktorú dedo rozpráva vnukom a tí ho láskavo upozorňujú, že tento príbeh počuli mnohokrát. Tento film je bez komentára ako to býva v dokumentoch, film nám pomalým tempom odhaľuje ťažký život ľudí z týchto nehostinných končín sveta. Dozvieme sa, že z ťavej srsti sa robia laná, ako sa deti hrajú s kockami z ťavích zubov, ako ľudia dbajú o čistotu, vidíme dramatický pôrod ťavieho mláďata a "učenie" matky, aby ho neodvrhla... A zistíme, kedy plače ťava. Veľmi príjemný dokument !