Po stopách krve (1969)

Bravurní kamera, skvělý zvuk a jemný, přesně dávkovaný hudební podkres tvoří dohromady krásně napjatou atmosféru. K tomu skvěle vystavěný přïběh, který až do konce nenechá utichnout pochybám o tom, jak to celé bylo. Krimi světových parametrů. Za pochvalu ostatně stojí už nebývale pečlivé provedené úvodních titulků.„Kdoví, ale cikáni většinou nevraždí děti vlastního kmene. Na to nejsou dost civilizovaný.“

Major Kalaš:„... ale málokterej vrah usne na útěku.”Na pána Hrušínskeho v tom baloňáku sa dá pozerať a jeho hlboký hlas je prudko počúvateľný. Navyše, napriek jeho večne vážnej tvári, sa občas vyskytne „hláška“. Dej detektívky je napínavý, mladučká Hana Brejchová krásne naivná. Ostatné postavy, ktoré sa vo filme objavia, sú najmä neznáme tváre, čo dáva pocit, akoby sa na prípade podieľali reálne postavy z českého vidieka. A našťastie kriminálka veľmi nedýcha socialistickým realizmom.

Z toho tria "kalašovek" s Hrušínským z 60.let je tahle asi nejlepší, nejnapínavější, nejtísnivější, tak jakoby "šedesátkově" nejtemnější. Možná proto, že tu Hrušínského koncert "neředí" spoluvyšetřovatel Brzobohatý a ten tak má celé pole působnosti pro sebe a je tu občas celkem ostrý, jak se na pořádného sólo kriminalistu sluší.

PánHrušínskýbol jednoducho zárukou, že film bude pútavý a funkčný, a to bez ohľadu na jeho žáner, zameranie či tvorcovské vlohy. Teda aspoň pokiaľ ide o efekt, pretože je pravdou, že napríklad takéStrachma moc dostať nedokázalo ani napriek týmto prívlastkom. Po stopách krve má výraznú atmosféru a pomerne značné žánrové prvky, ktoré túto dokladajú o hodne ponurého nádychu. Príbeh bol pre mňa na druhej koľaji.

"Kdoví, co se v tý cikánský rodině odehrálo." "Kdoví,alecikániobyčejněnevraždídětivlastníhokmene.Natonejsoudostcivilizovaní."Tretí diel vydarenej pôvodnej "kalašovskej trilógie" (ďalšie dva filmy s majorom Kalašom už stoja dosť bokom), ktorý si dokázal zachovať vysokú úroveňdruhého dielu (1966). Síce už bez nadporučíka Vargu, ale český Maigret Rudolf Hrušínský (major Kalaš) má dostatok kumštu i charizmy, aby to celé dokázal utiahnuť aj sám. Ten je tu zase raz vážnejší (a aj o niečo chudší) a sype jednu sarkastickú poznámku za druhou   ("Umíte mlčet?” "Samozřejmě.” "Tak o tom mlčte.”).   Dala by sa tu znovu odpozorovať inšpirácia francúzskymi kriminálkami a znovu ide o poriadne zamotaný prípad, v ktorom sa okolo miesta činu pohybovalo niekoľko podozrivých a každý z nich má aj nejaký motív. Kalašova pozornosť sa presúva od jedného podozrivého k druhému (a cez tretieho zase k tomu prvému, ako v kruhu), keď už sa zdá byť páchateľ jasný, príde nejaký zásadný zvrat. Miestami to pôsobí trošičku zmätene, akoby išlo o niekoľko rôznych prípadov, čo je taká moja drobná výhrada. Na druhej strane veľmi oceňujem dôraz na autentickosť pri stvárnení priebehu vyšetrovania. Z hercov ma zaujali sympatická Hana Brejchová (hostinská Vlasta Veselá) a ťažký frajer Václav Postránecký (Honza Burda)."Prosím.Nopojďtedál,jestlitamšpatněslyšíte." "Promiňte." "Prosím,prosím."