Otec (2025)

Oteczachycuje obrovskou lidskou tragédii – takovou, nad kterou mají lidé tendenci rychle vynášet soudy a říkat si: „Mně by se tohle nikdy nemohlo stát.“ A tento film nabízí nesmírně empatický pohled a připomíná, že podobná neštěstí se mohou stát opravdu komukoli. Kamera ve stylu nepřerušovaného záběru vytváří pocit, jako bychom vše prožívali v reálném čase spolu s hlavním hrdinou. A řeknu Vám... masakr, takové emoce jsem u filmu dlouho neměla... a to nemám děti. Tu bolest, bezmoc a pocit viny si vlastně ani nedokážu představit. A i kdyby ano, skutečnost musí být ještě mnohonásobně horší. Milana Ondríka vídáme v poslední době často, ale tady podle mě předvádí životní výkon. Muselo být neskutečně náročné takovou roli zahrát. Film je totiž plný silných scén – od samotné tragédie přes soudní proces až po okamžiky, kdy zaznívají názory „přátel“ a okolí. Už je to pár dní co jsem film viděla a jsem toho furt plná a všem ho doporučuji... Fandím Tereze Nvotové, protože pokud bude dál natáčet filmy s takovou citlivostí a silou, máme se na co těšit.

Tohle mě celkem dostalo svojí sílou a opravdu citlivým uchopením.Ondríktady nepřehrával, jak je u něj někdy zvykem a jeho výkon byl naprosto odzbrojující a adekvátní k dané látce. Tento film nezvládne každý. Bezdětní lidé pravděpodobně lépe. Ta režisérská empatie k postavám je až fyzická, nepříjemná, syrová a strašně skutečná. Tento film jsem viděla jako těhotná, teď při psaní komentáře už jsem máma a vím, že by mě ho vidět znovu bolelo dvakrát tolik.

Wau, som hrdá na našu produkciu! Zatiaľ čo svet globálne často chrlí obsah ako na pásovej výrobe len preto, aby niečo vydal — najmä Hollywood — Slovensko aj so skromným rozpočtom prichádza so skutočne kvalitným filmom a dôležitou témou. Inak oceňujem že konečne bola ukázaná aj nahota muža ak sa teda chceme baviť o rovnosti. Neviem, či sa niekto zamyslel ako sme si na to zvykli. Ale prečo je normálne ukazovať nahotu žien? Napríklad takí Bridgertonovci...zatiaľ čo muži sú „vybavení“ aspoň nohavicami?!! Bodaj by potom ženy neboli sexualizované a vnímané ako pouhý objekt. V tomto snímku cením originálne ukázanie tela ako tela ľudskosti, ale zároveň aj tela zbaveného ľudskosti — tela vnímaného len ako mäso, keď trauma človeka odpojí od seba samého. Ako moment, keď človek stráca pocit duše, dôstojnosti, vlastného ja. Keďže sa jedná o moment, sen, ktorý vyjadroval surovosť tragédie ktorá sa stala. Skvelo vyobrazená metafora toho čo sa stalo a toho, ako sa to mozog pokúša spracovať rôznymi obrazmi....!!! SPOILER !!! Neviem ako iní ale pre mňa bol tento film veľmi silný a ťažký. Pamätám si totiž toto obdobie a tiež som zažila ako sa dieťa zamklo v aute v takejto horúčave, práve práve v čase, keď sa o tom intenzívne hovorilo a tieto prípady rezonovali všade. Bolo to desivé.... Ps. Kamera mohla byť o niečo lepšia. Napríklad moment s fénom bol zbytočne dlhý. Alebo obracanie v súdnej sieni. Tuším o čo kameramanovi šlo ale tieto zábery nie sú veľmi vydarené a mal tam byť prestih alebo proste inak no....... Čo sa týka scénara: Fakt odvážne spracovať túto hrôzu. Keď v jeden moment existuje vaše vlastné nevinné dieťa vo vašom živote s rôznymi záľubami, s perspektívom, jedinečným charakterom a zrazu je pred vami iba zhorené bezvládne telíčko. S týmto sa nie je možné popasovať. Najväčšie utrpenie s tým vedomím žiť ďalej. Aj preto to skončilo tak ako to skončilo. r.i.p. 😢

Uvažoval som, či dám tri alebo štyri hviezdičky, lebo film má svoje muchy – niečo sa mohlo zo scenára odstrániť (neprofesionálna poznámka operátorky na linke 112), niektoré scény boli psychologicky nie úplne vierohodné (progres manželky), v iných bol zase citeľný komparz (bulvárne médiá, súd). Osobne mi chýbal po tragédii pohreb, ktorý bol azda veľkým sústom na spracovanie, aby pôsobil autenticky.

(62/2026) / Nebol asi úplne dobrý nápad pozerať film Otec tesne potom ako som dopozeral skvostnú Potopu. Otec má väčšinu neduhov slovenských filmov, ale celkom umne sa to Nvotovej podarilo zakryť fakt brutálnou témou a originálnym spracovaním, ktoré musím priznať mi fakt sadlo. Tie emócie sú tu dvojsečná zbraň, jednotlivo v celkoch fungujú vďaka Ondríkovi dobre, ale ich prepojenie do jedného emočne výpovedného celku zostalo len na papieri. Ale som rád, že máme takíto film a menej ako 4* by mi prišlo trochu nefér. (7/10)