Ohnivé srdce (2008)

Film o o malom dievčati, ktorú otec alkoholik a hulvát (tak sa nám ho "európsky" snaží vykresliť scenárista, nehladiac na skutočnosť, že arabi nevysedávajú pri alkohole v krčmách) odovzdal povstalcom bojujúcim za samostatnosť a nastolenie socializmu v Erytrei. Od skutkovej podstaty t má ďaleko, je zameraný najmä na zážitky a detské myslenie malej Awet. Mnohí tento film porovnávajú sRebelkou, tá však predsa len bola bližšie k autentičnosti prostredia. Napriek umelému prostrediu a takým naivným a ochotníckym hereckým prejavom, sa dá na ten film dá pozerať. Dojímavé bolo ako si malá Awet zapamätala poučenie o "nastavení ľavej strany tváre, keď dostaneš po pravej" (na začiatku jej rehoľná sestrička vysvetlila, prečo sa Ježiš nepomýlil, ako Awet tvrdila) Ten akt ju vlastne zachránil a bolo jej dovolené opustiť napokon tábor povstalcov a zachrániť sa.

Eritrea je malá krajina pri hranici s Etiópiou. Nielenže roky bojovali proti nadvláde Etiópanov, ale dopustili i občiansku vojnu a tak sa vraždili i medzi sebou. Príbeh o deťoch, ktoré musia pomáhať povstalcom nezašiel až tak ďaleko ako Johny Mad dog, alebo jedna z dejových liniek v Krvavom diamante, no bezpochyby má príbeh čo povedať. Problém je , že tvorcovia okrem atraktívneho prostredia obsadili hercov s kamennými tvárami, ktorí iba odkecajú svoje repliky a nejakú gradáciu, napätie alebo adrenalín tu jednoducho nenájdeš. Najviac je to vidieť na hlavnej predstaviteľke, kde je úplne jasne vidieť umelé slzy a počuť domixovaný plač a vzlykanie, ktoré jej určite nepatrí. Vzhľad na potenciál príbehu priznávam sklamanie. Tajne som dúfal, že to bude lepšie ako spomínaný Johny Mad dog , no nakoniec asi rovnaká úroveň. 60%.

Ohnivé srdce nám hovorí tri veci. Za prvé, že Eritrea koncom 80tych rokov bojovala za nezávislosť od Somálska, čo sa jej podarilo v roku 1993. To ale iba mne, pretože som to nevedel. Za druhé, že hranica medzi ideologicky spravodlivým bojom za slobodu a fanatizmom je veľmi tenká a za tretie, že všetci platíme za hriechy našich otcov. Veľmi realisticky podaný film bez sentimentu, ktorý je ale typicky festivalový, čiže sa nedočkáme žiadnych väčších bojových scén, ani hrdinských umieraní. Na mňa je už toho ľudského utrpenia v poslednej dobe (vlastne už cez 30 rokov) nejak moc, takže aj vzhľadom k absencii poriadneho deja ohodnotím nespravodlivo iba mierne nad priemer. Ale svet je predsa nespravodlivý.

Naléhavá výpověď o tom, jak v Eritreji vznikaly dětské vojačky.

Posmutnělá parádní story na málo zpracované téma dětských vojáků v Africe. Hodně poučné, ačkoliv jsem četl knihu od Samuela Beaha Došel jsem daleko.