Nový svět (2006)

Nenápadný a pomalšie plynúci príbeh, ktorý má miestami nudil. Hlavne ten dlhý výlet loďou by som privítal skrátiť. Film viacmenej stál na tragikomickej rovine rodiny a hlavne otca rodiny, ktorý naivne sníval sny o plávaní v mlieku a obrích mrkvách, ktoré ho čakajú v novom svete. Zaujímavejší bol až príchod do Ameriky a pre prosťunkých Talianov prísne imigračné testy či hromadné sobáše a vlastne až vďaka tejto tragikomiskosti z toho nakoniec nebolo sklamanie a aký-taký dobrý záverečný fíling. Na viac ale ako na jedno pozretie, to nie je.

Sťahovanie do krajín vytúženého šťastia tu bolo, je a bude. Amerika vždy bola vysnenou krajinou. Smerovali tam státisíce. Prvá polka filmu, tá biednejšia, ukazuje putovanie chudobnou Sicíliou, horúčkovité sny a miestne povery. Možno to bol zámer, ukázať biedu južnej časti Talianska biednym spôsobom, aby aj divák spoločne s rozšírenou rodinou túžil byť čím prv v USA. A tam sa rozbieha zaujímavejšia časť filmu - akýsi psychotest spôsobilosti byť prisťahovalcom. Nevedel som, že takáto selekcia na hraniciach prebiehala, a že zďaleka nie každý, kto si zakúpil šifkartu a odviezol sa loďou za oceán, sa do vysnenej krajiny aj dostal. Mnohí boli vrátení späť, ako mentálne, či fyzicky nespôsobilí. Poznámka: Ukázanú selekciu Američanom nie je možné nejako extra vyčítať. Pretože, aj keby sa hneď od zajtra zrušili hranice štátov a padli by centrálne vlády, tak by ostali akési samosprávne komunity na báze mesta, obce, alebo iného menšieho územia. Tie by určovali strop pre novoprijatých členov komunity na základe vlastných zdrojov, blízkosti kultúr, potreby obnovy genofondu a podobne. To nie je žiadna diskriminácia, ale konanie na základe prostej racionálnej úvahy o udržateľnosti samosprávneho celku v súvislosti s počtom jeho obyvateľov.

Nový svet (ako tu už bolo viackrát povedané) vypĺňa svoju plavbu nie tak konklúzii, resp. dejotvorby a nesúcej vzťahovej kataklizmy, ako estetickej nevšednosti a formálneho hľadiska. Je preplnená množstvami zaujímavých momentov, kedy kamera monitoruje osudy ľudí z nezvyčajných záberov, tmavou filtráciou tieto podkuté vizuálne aspekty umocňuje a neprináša emocionálnu satisfakciu divákov s kladnými očakávaniami príbehového vyvrcholenia. Ale napriek nesporným pozitívam neprime diváka k hlbšej zúčastnenosti (dokonca aj minuloročný víťaz v Cannes - 2015 -> Dheepan je v tomto aktívnejší a prezieravejší) a neponúka mu istú autorskú víziu, ako recipročne viesť film, resp. k čomu. Tie naznačené pointy sú podľa môjho názoru nepostačujúce, ale hlavne nedokážu diváka pohltivo skúmať problémy jednotlivých aktérov a to skrátka pokladám za jeho najväčšiu absenciu.

Já tak nějak nevím.... pro začátek dávám poctivé tři*, ale asi budu potřebovat aspoň ještě jeden pokus, abych do toho nějak víc proniknul. Na tenhle film mě nalákala jedna z hlavních rolí - Charlotte Gainsbourg. Do doby, než se na obrazovce objevila, to bylo poměrně nekonečných víc jak 30 minut. Pak to začalo být aspoň přiměřeně koukatelný, ale na zadek mě to teda neposadilo, to zase ne. Celkově je ten film na jednu stranu opravdu poněkud nudný, plyne velice pomalu, a když už se trochu rozjede, tak je najednou velmi nekonkrétní konec. Takže asi největší spád má hudba při závěrečných titulcích. Ale kdo by je čet, žejo?? Nicméně musím uznat, že jistou sílu a symboliku to v sobě má, jen to možná chtělo zpracovat kapku jinak.

Z chudého sicilského venkova přes oceán do vysněné a bohatstvím oplývající Ameriky. Nebo spíš na Ellis Island, kde se rozhodovalo, kdo se stane Američanem, a kdo pojede zpátky domů. Jedna z těch oblastí, které se americká kinematografie kupodivu vyhýbá. Výborná kamera, přesvědčiví herci, povedený film (70%).