Nikdy neříkej nikdy (2023)

Nikdy nehovor nikdyuž na prvý pohľad pôsobí ako ďalšia bežná epizóda žalostnej slovenskej tvorby na úrovniRodinných prípadov, no vo výsledku ju veľmi mierne prevyšuje svojou ako-tak stráviteľnou charizmou, v ktorej pomerne vyniká aj napriek tomu, že sa obsahovo tvári ako po obrne. Ale extrémne prvoplánové a v určitých momentoch dokonca až detinsky nechutne napísané (kôš, jóga atď.). Neverím, že sa na tomto môže niekto naozaj pobaviť, a zaráža ma, že to tí herci reálne predvádzajú. Takmer odpad.

Ty 2 ode mě jsou jen proto , že nejsem cílovka na tyhle přeslazené a ulepené romanťárny . Objektivně je to slušný průměr , scenář asi zabral sice 2 A4 , ale jinak si s tím rejža / scenárista poradil v rámci možností dobře. Hospodyňka v domácnosti to ocení asi podstatně lépe. A ta keňská škola mohla být využita víc a líp.

Rádoby romantická sračka, jakých je dvanáct do tuctu tu i tam, předvídatelná od začátku do konce, s nesympatickými postavami, zvláště ratolestmi, kde netušíme, kdo kde pracuje, ale všichni mají na drahé vily a auta. Aby se neřeklo, jsou do toho zapleteny africké misie. U Ondry Sokola se mi potvrdilo, že sice má na daleko, daleko víc, ale asi kvůli vysokým alimentům či čemu nebo ho někdo vydírá, bere kdejakou srágoru (a televizní soutěž), škoda ho.

Priznám sa, že toľko hrozných dialógov a gýčovitých scén som už fakt dávno nevidel (za všetky len: bábiky chce spať s tebou). Vyvrcholenie so psom, ktorý nemá absolútne žiadny zmysel a nadväznosť je len čerešničkou. Čerstvo rozvedení sa stretnú pred súdom, samozrejme ich to postupne k sebe ťahá, ich deti (neskutočne prehrávajúce) sa okamžite skamarátia, vyriešia sa všetky rodičovské problémy (bojím sa tancovať pred publikom, mám strach z výšok, chcem tetovanie, atď.). Hra, do ktorej sa zapojí celá "rodina", pod rúškom ktorej sa zblíži nesmie chýbať. No a samozrejme prostredie, tentokrát to vyhrala Zochova chata pri Modre.

Nikdy nehovor nikdy alebo daj šancu slovenskému filmu a niekedy prekvapí aspoň tým, ženie jevulgárny, trápny, obscénny či presexualizovaný. Proste žiadnaEvitovka. To je u nás už skoro ako nájsť čistýzáchodna festivale. A preto to musím poslať do priemeru, pretože z filmunenapuchne mozoghanbou. Teda okrem detí. Tie výkony často oscilujú “zabudol som, čo mám hovoriť” a "som mentálne znevýhodnený".