Nevěra (2012)

Mohol by to byť banálny film o nevere, ale režisérovi sa darí balansovať na hrane medzi banálnym a nevypovedaným. Vzťah hlavných postáv totiž skrýva pár tajomstiev, ktoré film neodhalí a ponecháva tak priestor divákovej fantázii. Tým vzniká celkom slušné napätie a atmosféra tajomstva. Mohol by to byť ruskýMulholland driveale Serebrennikov nie jeLynchale má niečo ako "ruskú dušu". Produkčne aj herecky na veľmi dobrej úrovni hoci policajná vyšetrovateľka nie je až taká presvedčivá. 70%

Miestami tak typicky ruské, až z toho hlava bolí, pričom je veľká škoda, že si miestami neodpustia tie svoje scény "od-veci", ktoré nie len že nič neprinášajú, ale práve naopak, zrážajú kvalitu akejkoľvek tvorby ku dnu. Keby som mal "Neveru" charakterizovať, snímok nie je len drámou, ale vzhľadom na zápletku, aj ľahkou, nie príliš výraznou kriminálkou, ktorá v závere ponúka relatívne nečakané rozuzlenie. Dobrý film.

Zvláštny film, ktorý mal na to dopadnúť lepšie, takto je na hrane 70% a človek len uvažuje, či dať priemer alebo hodnotenie zvýšiť. Veľmi dobre rozohraná partia okolo nevery a následnej vraždy. Už tu vidím ale nevysvetlené veci. Prečo policajná vyšetrovateľka vyšetrovala prípad tak ako vyšetrovala? V podstate som čakal krimi drámu, ktorá bude mať vzťahový a psychologický presah, ale práve táto línia prešla len tak. Celkovo to konanie postáv je až príliš chladné, niekedy bez života, ľahostajne, ako by sa ani nestali vážne veci, emócie chýbajú. Prichádzajú aj prestrihy o niekoľko rokov neskôr, ale kým divák na to príde prejde pekných pár minút. Páčil sa mi kardiologický symbolický koniec na konci, ale keby to film uchopil za dramatickejšiu či citovejšiu formu, určite mohol byť špičkou.

Nevěra (rusky izmena) evokuje změnu (rusky izmenenje), oba pojmy však leží hodně od sebe. Přesto je tu nevěra pojednána v konotaci se změnou, nevěra jako životné styl. Stačí se na ní jen rituálně upravit (něco sníst, hlínu či mužovy chlupy) či se rituálně odít (oholit se, převléci). Právě scéna, když žena utíká od jednoho muže, kterého už nechce vidět, a přes "převlékárnu" doběhne v jiné období a v jiném roce (min. po 5 letech) k jinému muži, poté co si jen "odskočila do lesa", byť to trvalo poměrně dlouho, se dá obtížně denotovat, případně její kód není jednoznačný. A právě tato scéna působí naši dezorientaci, nejistotu, je zneklidňující a provokativní. Jako by nás upozorňovala na něco, co bychom měli vědět, jako by v kontextu celého filmu mluvila přímo k nám. Jim Morrison, by to komentoval:Chcete vědět, co je to nevěra. Tedy vizte! To je ona!

Vcelku bežne pri prechádzkach ruskými brezovými lesmi narazí človek na prakticky nepozerateľné filmy. Máme tu do činenia s klasickým fenoménom nevery, ktorého význam sa podľa mňa pri ničení vzťahov značne preceňuje. Pomalšie tempo mi obvykle neprekáža, tentoraz však neviedlo k želanému efektu. Ryšavá líška Franziska Petri, ktorú režiséri neustále tlačia do ruských filmov, mi nepripadala nijako úžasná, skôr naopak odpudivá. Ale izba 769 a celkovo tento horský hotel (hoci už mierne ošumelý) mal správnu atmosféru a dal by sa tam isto stráviť príjemný víkend. Priemer.