Na lovu (1980)

„There’s a lot about me you don’t know.“ …rewatch číslo dva!cruisingjsem poprví viděla v roce 2018 a ohodnotila jsem to dvěma hvězdičkama. byla jsem očividně, jako holka, co teprve ukončuje základku, nevzdělaná, a nepoznala jsem pravou genialitu tohohle filmu. úvodní vraždu mám pořád v hlavě; děsivý, nepříjemný. nevím, jestli si dneska lidi pořád myslí, že tenhle film uráží gay komunitu, ale mně se strašně líbil. to napětí, kamera, nejasný konec, al pacino a jeho nádherný kudrnatý vlasy… damn.

V Hollywoode pomaly a isto končila éra, v ktorej mali hlavné slovo režiséri. William Friedkin mal za sebou dva veľké úspechy (Vymítač ďábla, Francouzská spojka). Takže mu odklepli dnes absolútne nerealizovateľný scenár a zohnali mu k tomu jednu z najväčších hviezd tej doby. A čo vzniklo? Detektívka, v ktorej ide viac o detektíva než o vraha. Príbeh zobrazujúci predstavu každého správneho kresťana o gay komunite, v ktorom zostáva veľa otázok nezodpovedaných. Kto je vrah? Kým je detektív? Mám rád nejednoznačnosť, ale vadí mi absencia ťahu na bránu. Škoda. Kontroverzia predbehla kvalitu.

Asi žádný jiný film v sobě pro mne nemá takový zvláštně temný "vnitřní vír" jako tenhle. Nejhorší pro mne není ta soustava sexuálních výjevů z homosexuálních klubů. Nejhorší je moment, kdy se muž na konci znovu setká se svojí ženou. A je zjevné, že se tradiční hodnotový systém nevratně narušil v samých základech a jakýchsi "vnitřních rytmech". A pak si žena sama vyzkouší onu "temnou masku". Tím je jasně stvrzeno, že tu nejde ani tak o homosexualitu. Ale o jakousi odvrácenou stranu patriarchální společnosti. Obsese, závislost, osobnostní pád a mocenské vztahy. Peklo města. Přitažlivé zlo. Obviňovat tenhle film z homofobie je jako obviňovat "Angel Heart" z rasismu.

Cruisingjednoznačne  zaujme svojou temnou, hustou atmosférou. Al Pacino v prestrojení za gaya hľadá ďalšieho gaya, ktorý vraždí iných gayov a to všetko za vrzgajúcich zvukou koženky z pravej kravskej kože a lesku spotených tiel a fúzkatých držiek. Na vtedajšiu dobu sa Friedkin vytasil teda s dosť extremnými scénkami (Nivea od pästi namazaná až po lakeť a podobne), pri ktorých nejednému heteráčovi spadne sánka. Ale je tu jedna scénka, ktorú by som prirovnal k tej s Brad Pittom v skrini vo filmeBurn After Reading. Ide o scénku pri vypočúvaní. Ja som si najskôr myslel, že ide o nejakú halucináciu! No a potešila ma (a oku polahodila) frajerka Indiana Jonesa v jednej z úloh. Škoda, že sa už takéto drsné, temné krimi netočia.

Pacino v koženom kostýme a v podniku Modrá ustrica alebo ako nezaspať na trileri. Bohužiaľ triler ani náhodou, skôr bežné nočné krimi z neworských ulíc, ktoré je na stope vrahovi v gay komunite. Škoda, lebo spracovanie nie je vôbec zlé, takmer až poctivé old school krimíčko, ale tá nuda a čakanie na Godota, kedy sa konečne niečo zvrtne, to ťahá dole. Malý a mladý Pacino sa síce snaží, ale na jeho narastajúcu psychózu asi divák nie je zvedavý. Záver mi asi unikol, resp. je tak nevýrazný a nedopointovaný, až zráža aj to dobré vo filme. Možno ale niekoho zaujme vzhľadom na dobu svojou gay otvorenosťou.