Na konci hry (2002)

Televízna inscenácia podľa divadelnej hry anglického dramatika S. Graya. Komorný príbeh rodiny, stretávajúcej na návšteve u otca.Vzťahy medzi rodičmi a deťmi patria k ľudskej skúsenosti každej generácie. Býva to skúsenosť rozmanitá, dobrá aj trpká, no azda najhorším zážitkom býva vedomie bezmocnosti staršej generácie, s ktorou sa musí prizerať na životy svojich detí a ich problémy -  na životné sklamania, márne hľadanie šťastia. Rodič môže ovplyvniť osud dospelého dieťaťa iba málo, a tým menej, ak chýba vzájomná dôvera, ak sa v rodine nazhromaždilo priveľa omylov, sebectva, krívd. Dakedy možno stačí správne slovo či gesto v pravej chvíli. No čo, ak slová nemožno vysloviť a skutky nemožno vykonať? To je aj osud profesora Jaspera v hre anglického dramatika Siman Graya Na konci hry. Imobilný a ochrnutý starý muž po porážke je len trpiacim a nemým svedkom zbabraných životov svojich synov, vynúteným spovedníkom ich sťažností, trápení v profesnom aj osobnom živote. Rodinné stretnutie sa stáva traumatizujúcim zážitkom pre všetkých, vynárajú sa staré bolesti, pokrivené vzťahy, zamlčané tajomstvá. V úlohe profesora Jaspera, ktorý je stále prítomným, no na mlčanie a bezmocnosť odsúdeným otcom, sa na javisko SND v divadelnej inscenácii vrátil po čase popoulárny herec Pavol Mikulík. Jeho herecká kreácia je nesmierne dojímavá a sugestívna a stala sa ťažiskovou aj v podobe televíznej verzie Grayovej aktuálnej a psychologicky pôsobivej drámy. Rodinný príbeh profesora Jaspera a jeho dvoch synov  nepochybne zaujme televíznych divákov, tak ako s úspechom oslovil divadelné publikum.