Moskva slzám nevěří (1979)

Můj nej nej film! Pamatoval jsem si tento film z dětství kdy ještě bylo v TV spousta ruských filmů,...Je to jeden z těch lepších filmů.Osud tří žen v Moskvě. Na film se stojí podívat. Bohužel letos zemřela jedna z hlavních hereček Věra Alentova 21. února 1942 -Úmrtí 25. prosince 2025 (ve věku 83 let).

Moskovskýepos+ženskáodysea+modernéspracovanies takmer i nulovým výskytomsúdruhov&súdružiek=sovietsky titulMoskva slzám neverí; venujúci sa trojici najlepších kamarátok, pričom akýsi, povedzme ústredný prím, bude nakoniec predstavovať iba jedna z nich -Káťa- azda vôbec tá najzaujímavejšia postava, aká sa mimochodom ponúkala naprieč, vskutku, naprosto pestrou paletovou mozaikou medziľudských vzťahov medzi ženami a mužmi, čo bola zároveň i hlavná podstata daného, kinematografického diela s celkovo až približne i 20-ročným rozpätím nasledujúcich udalostí [začínajúc v roku 1958, a končiac asi okolo roku 1978], v ktorých teda nebola žiadna núdza o pomerne dosť zaujímavé situácie; v podstate najmä vďaka čomu samotné sledovanie našťastie neskĺzlo do akejsi statickosti či trebárs taktiež aj teatrálnosti v rámci celého rozprávania, za to ale režisérskej roztržitosti zo stranyVladimíra Meňšova, som určite viackrát postrehol, ale nie zase toľko, aby mi to úplne pokazilo potenciálny zážitok, v ktorom bola naprostá, a k tomu i nefalšovaná radosť zo sledovania ústrednej protagonistky v podaníViery Alentovovej, ktorá bola v tom čase nielen skutočnou manželkou režiséra tohto titulu, ale zároveň tiež utiahla i väčšiu-väčšinu [prí]slušného počinu len na svojich pleciach, ktorej neskoršie zručne sekundoval i prichádzajúciAlexej Batalov. • Mal som zameškaný jeden väčší rest, ktorý už nejaký ten piatok rozhodne poznám, keď by som chcel na záver hádam len úprimne skonštatovať, že isteže neľutujem svoj strávený čas, zrovna až takto priamočiaro obkolesený samými, sympatickými predstaviteľkami, keďže iAntonínaaĽudmilasvoju kamarátku zväčša iba vkusne dopĺňali a povzbudzovali, a tak práve preto boli akosi ich mužskí náprotivkovia mierne odsunutými na vedľajšej koľaji, čižeautorsa inými slovami zrejme najviac snažil i o to, aby čo najvernejšie zobrazil akúsi ženskú emancipáciu, z čoho sa už pomaličky začínal ozývať akýsi f e m i n i z m u s, ktorý ozaj máličko začal vystrkovať rožky, no aspoňže ešte v prijateľnejšej miere...?

"Ve čtyřiceti život teprve začíná." Hezký snímek o třech dívkách, které dospějí v ženy s naprosto rozdílnými osudy. Sovětský svaz získal Oscara za nejlepší neanglicky mluvený film třikrát - jednou za bombasticky zfilmovanou literární klasiku (Vojna a mír), jednou v japonské koprodukci (Děrsu Uzala) a pak za tento snímek.

Mělo to zvláštní atmosféru, už jak šly titulky na začátku , bylo jasný, že to bude mimořádný film. Mě se to líbilo a to nejsem milovnice romantických dramat. Kdo nemá předsudky vůči sovětské kinematografii, zkuste. Najdete na youtube, dejte si české titulky.Myslím, že filmu hodně pomohla krásná hudba.

Viacgeneračná dráma zo sovietskeho prostredia, ktorá sa svojho času stala slávnou. Ide o mimoriadne prešpikovaný spôsob rozprávania a odhaľovania životných pútí a lekcií zo života. Meňšov atypicky kladie veľký dôraz na mimodejové bunky, často používa úplne iné dorozumievacie kódy a identifikácie stotožňovania sa s vkusom diváka a jeho skúseností. Film ako celok je subtílny a megalomanský zároveň, má kúzlo a používa skutočne presvedčovací jazyk, neidealizuje a zhmotňuje látku aj postavy v nej. V každom zlom vidí šancu a každú rozvitú šancu strháva z naivnej predikcie naspäť na povrch zemský.