Mondo cane (1962)

Objektívne síce nejde o skutočne kvalitný dokument, keďže podľa niektorých informácií to vyzerá tak, že tvorcovia viackrát úmyselne zavádzajú, avšak subjektívne som si tuto zvláštnosť založenú na zvláštnych asociáciách a ešte zvláštnejších kontrastoch užil. Šokovať už dnes nie je čím, najexplicitnejšia záležitosť je odsekávanie hláv býkov, čo určite nie je príjemné, ale akciu sledujeme viac z diaľky. Naopak najsmutnejšie a emocionálne najsilnejšie je sledovanie putovania korytnačky k nedosiahnuteľným brehom mora ako upomienka na zmenu enviromentu v blízkosti miesta, kde sa odohrali jadrové pokusy.

Sokujuce a gore efekty tu neboli, ne, ne, skor som mal pocit ze sledujem kadejaky ibycajny Nejsnl  Dziogrefik : dnes uz nikoho pneprekvapi, ze v Cine ludia jedia psy a macky, a psich cintorinoch tiez viem : + Afrika ma svoju mentalitu, ktora nepusti, ze jo ...  v konecnom dosledku len reziserska rutina hrozne priemerne, dnes to uz nema cim sokovat  : 51 %

Mondo filmy mají něco do sebe a právě snímek "Mondo cane" je tím prvním, který se snažil ukázat svět "takový, jaký je". Ona to není pravda, protože je to moc zkreslené, silně subjektivní a je maximálně zaměřeno na to, aby tvůrci šokovali, ale stejně tomu nevezmete sílu, s kterou na vás dopadne. Některé scény jsou prostě hnusné a vy víte, že se to stalo nebo stát mohlo.

Jeden z prvních (ne-li první) pokusů o dokument, který se snaží šokovat tím, že před ničím nezavírá oči. Nevím jak to působilo na diváky ve své době ale dnes se jedná o naprosto zbytečný a nezajímavý dokument, který má jen pár drsnějších záběrů, převážně ze života domorodých obyvatel a jejich zvyků a rituálů.

Mondo cane je jeden z najznámejších tzv. mondo dokumentov, ktoré vo všeobecnosti nebývajú moc prívetivé a oddychové. Tento „shockument“ trojice režisérov oboznamuje diváka s rôznymi praktikami všemožných svetových kultúr, avšak nesústredí sa na tie najväčšie a najkontroverznejšie postrehy, ale hlavne na vykreslenie normálneho ale rozdielneho spôsobu vnímania života rôzne po svete. Ale nebolo by to mondo, keby sa sem tam neprihodili aj nejaké nechutnosti (a to hlavne na zvieratách). Dokument disponuje zaujímavými informáciami, vizuálnou stránkou a hudbou na ktorej sa podieľal aj sám taliansky klasik Riz Ortolani. Taký dobrý, nie príliš násilný mondo dokument na úvod, ktorým keď prejdete, zistíte či má zmysel sa zamerať na tento druh materiálu. Ja osobne som nemal to „šťastie“ začať niečím voľnejším ako je toto, ale do sveta monda a dokumentárneho exploitu ma vtiahla bez akýchkoľvek upozornení tvorba bratov Alfreda a Angela Castiglioni-ových. Mondo cane však samozrejme tiež stojí za pozornosť a fanda podobných druhov dokumentov by túto sériu mal poznať.