Mlčenlivá dívka (2021)

Peknýdojímavý momentna konci. Aj na zamyslenie, že koľko detí vyrastá v nešťastných podmienkach, hoci neďaleko by bolo aj riešenie, ale nad rodičovské práva ťažko právne zájsť. Okrem tohto prínosu je film dosť pomaličky, smutnejšie alebo neutrálne ladený, ale ten zásah aspoň aký taký príde len na konci. Zvyšok je skôrkurz írčiny, čiže film vhodný pre letných brigádnikov, čo si niekde pri Corku radi podoja ovce.

Emocionálne a pocitovo čistý snímok, ktorý mimo iné dokazuje aj to, že aj v tých ťažkých momentoch alebo v beznádejných situáciách jedno pekné slovo, trpezlivosť, prípadne malá pozornosť dokážu spraviť skutočné zázraky. Mladé dievčatko hovorí len vtedy, keď je potrebný – „Niektorý ani nevedia, že čo všetko môžu stratiť, keď nevedia, že kedy majú rozprávať“. Rozdiel vo výchove malého dievčatka na strane príbuzných a rodičov je diametrálny a viditeľný už na prvý pohľad. Príbuzní pomáhajú malej Cáit, ona zase pomôže im prekonať ich vlastnú rodinnú tragédiu. Záverečná „running“ scéna, plačúca „skutočná matka“, objatie od „skutočného otca“ v spojení so symfonickou hudbou ma dojali až ku slzám. Dvojica Carrie Crowley / Andrew Bennett je vynikajúca. P.S.: Lepší debut si malá a talentovaná Catherine Clinch by ani nemohla zaželať.Osobné hodnotenie:84% (****)

Podľa toho popisu a vysokých hodnotení som čakal niečo fakt živelne dramatického. Ale na moje prekvapenie to bolo takmer po celý čas úplne kľudné a pokojné, bez výraznejších zlomov. Prišlo mi to ako taká realistická poviedka s jemne psychologickým rozmerom, avšak nič, pri čom by človek wawkal alebo mal z toho nejaké vypäté emócie. S Cáit samozrejme každý divák súcitil a s jej dočasnými rodičmi sympatizoval. Ale výsledok aj tak veľmi priemerný a mrzutý... 2*

Hnůj bez děje.

Pěkný ale smutný film!