Ming Ming (2006)

Mám rad filmy ako ming ming...mám rád filmy pri ktorých po dvoch minútach viem, že som si mal radsej (zase) pustiť Oldboya. Ming ming je velmi zvláštny film, film kde si nikto neotvorí jogurt bez toho aby z toho nebol dvojminútový spomalený záber (najlepšie trhane spomalený), film v ktorom je oranžovej farby jak nasratej a film kde lietajúce gorále a kornflejky zabíjajú...Vec čo treba pochváliť je práca s kamerou, ovšem prílišná snaha o coolovosť (ktorá z nej plynie) film dosť ubíja a verím, že značná časť ludstva ho vypne do 15 minút. To by ovšem bola veliká škoda, poněvač sa priprávite o dalšie dôvody na vašu kapituláciu, napr. neexistenciu príbehu (teda je tam nejaký ale je vybúchaný v posledných 10minútach). Najvačší infarkt príde zhruba v tridsiatej minúte, keď zistíte, že to nemá 80minút ale hodinu štyridsať a čaká vás ďalšia hodina. ALE asi v 3/4ine nastáva mohutný obrat k lepšiemu, radikálne sa vylepšuje hudba a dovtedy ploché, sterilné scény s divými spomalovačkami, zrýchlovačkami a ostatnými štylistickými srandami získavajú emočný náboj. Tento trend vydrží s menšími prestávkami do konca, ktorý je vzhladom na predchádzajúci dej doslova epický, lenže to mi hodinu života nevráti... Velmi úzkoprofilový film, ktorý bude majoritou prehliadaný ale nájde si tlupy svojich oddaných fanúšikov, ktorí ho ocenia. Normálne by som toho asi bol tiež schopný, ale asi som sa zle vyspal...2*

Ming Ming je natočený dosť zvláštne, toľko spomalených záberov asi už neuvidím v žiadnom inom filme, bohužiaľ aj tieto kamerové a iné vychytávky (napr. s guličkami) začnú postupne dosť nudiť vďaka prehnanému výskytu. Navyše zo začiatku to takmer nemá moc dej, no aj tak je to dosť zábavné aspoň po takých 20 minút, potom príde nuda, značné zlepšenie nastáva ku konci, ale to už zistujem, že som sa takmer polovicu filmu iba nudil.

..zmyslové až zmyslené..zábery s akváriami mi evokovali juhokórejské Swiri, celkovo však štýl snímania pripomínal Wongove červené akvarely..veľmi dlho, až do posledných 15-20 minút je film vyslovene vnemový, je sledom udalostí, náhod, zhôd okolností, ktoré skrývajú intímny mikropríbeh - naozaj zmestiteľný do krabičky z ružového dreva..a ešte jeden mikropríbeh - tentokrát mimo nej..zmestí sa do dlane a je o pocite, o tom, zniesť to, že vás niekto drží za ruku..

90%. Jeden z "najštýlovejších" filmov (i keď pojem film, tu treba už naozaj transformovať do zaradenia "celovečerný videoklip") poslednej doby, ktorý ma však i srdce, resp. príbeh, i keď ho naplno odhaľuje hlavne až v záverečnej desaťminútovke. Niekto to môže brať ako klamanie telom, resp. nedotiahnutosť zámeru, mne to ovšem iba zintenzívňuje silné emócie budované predtým výlučne obrazom a zvukom. Skúsená hongkongská videoklipárka Susie Au natočila svoj debut nie spôsobom umiernenia svojho štýlu zo sveta "trojminútových" filmov, ale práve naopak. Videoklipovú estetiku ako i jeho samotný spôsob predkladania príbehu rozšírila na celovečerný záber magicky príťažlivým spôsobom, v ktorom divoké sekvencie (strihom i farebnou paletou) a la japonské exploatačné filmy 70´s dokáže v okamihu premeniť na pomalé, osudovosťou a melanchóliou presýtené atmosférické momenty ako vystrihnuté z toho najlepšieho od Wong Kar Waia (Chunking Expressmi prišiel na um počas sledovania veľakrát a záver filmu zase spoľahlivo evokuje záverFallen Angels). Zvolený štýl účinne na diváka prenáša pocit vyprázdnenosti a osamelosti v dnešnom Babylóne sveta, kde nie je problém či už telekomunikačnými, alebo dopravnými prostriedkami prejsť v krátkom okamihu z jedného konca na druhý, ale problém je prekonať túto cestu s niekým blízkym po boku. S niekým, kto by Vás v ten správny okamih chytil za ruku a potiahol... .

to strielanie guliciek bolo v tomto zanri dost off-topic, pripadal som si ako v komixovke. Klan lietajucich zapaliek bol tiez taky na zvazenie... Ming Ming - a girl who really wants the D ;)