Meruňkový ostrov (2011)

* Vnímání všemi smysly *Nebýt těch trapných, nadbytečných tří minut v podobě alternativního způsobu léčení závislostí… ale stejně: pánovéLipovskýaBebjak(oba debutanti), měli dobrý výhled a dívali se široce otevřenýma očima. A tak i jejich vhled do nepochopitelných zákoutí lásky, přímočařejších životních pravidel vesnice, porozumění ublížení z nevědomosti, akceptace nevyhnutelnosti smrti jako přirozené součásti života, svou intenzitou (i když bez širších souvislostí ve vyprávění) nevzbuzuje pochybnosti ohledně autenticity.Okamžiky, vůně, chutě,tóny...

Keby to vzniklo dnes, tak poviem, že niekto zobral AI model, natrénoval ho na slovenských "filmoch" a potom ten model vysral toto. Inak výborný artový film, kde je 80% piču vidieť, hoci tá je zároveň to jediné, čo v tom filme vidieť nie je. Chápem, biblická alegoria na Kaina a Ábela, reznuté prekliatou usadlosťou, kde je prekliaty každý, kto sa na tú ryšavú bosorku ulakomí. Taktiež na mňa urobil dojem, že strihači zjavne prejebali celý budget filmu a pri strihaní im vypadávali poistky, čím dosiahli ten haute couture efekt pri prechodoch scen, ktorý mal asi evokovať tie zatvárajúce oči diváka pri pozeraní tohto femme fatalé slovenskej kinematografie. 
Ale musím povedať, že celý čas ma film držal v napätí v mojej obľúbenej spoločenskej hre "V akom roku sa tá pičovina odohráva?" pretože súdiac podľa exteriérov a handier, to mohlo byť hocikedy medzi 1850 - 1983, avšak keď Szidi vytiahla telefón, tak si hovorím, že ten komunizmus nebol až tak sto rokov za opicami... 
Čdpč som to práve videl.
A z čoho dpč žili tí ľudia? To mi chce povedať, že novú kúpeľňu spraví predávaním marhúľ? Serem na moju aktuálnu robotu, idem predávať marhule, chlastať, pretiahnúť krčmárku a obesiť sa do lesa. Dávam 9 barackovíc zo 7.

Pri sledovaní filmu ma napadla myšlienka, že slovenská kinematografia trpí na starú ranu a to, že sa často prezentujeme ako vidiecka krajina, ktorá akoby je o pár desaťročí pozadu oproti ostatným. Chcel som udeliť 3*, ale nie! Ako som písal vidiecka atmosféra pôsobiaca frustrujúcim dojmom pri ktorej som mal pocit akoby úmyselne naťahovali čas. Silou mocou niekto chce natočiť film a dĺžka je normovaná či čo? Kniha by bola možno dobrá, ale ako film je to málo.

Marhuľový ostrovrežiséraPetra Bebjakaz roku 2011 príbehovo zachytáva pohľad na krátky životný úsek jednej ženy (Szidi Tobias), ktorá sa ocitne v milostnom trojuholníku s dvoma bratmi - Jancsim (Peter Nádasdi) a Lajcsim (Attila Mokos). Vnútorné aj vonkajšie citové rozpory a nerozhodnosť nakoniec vedú k udalostiam, ktoré nemožno zvrátiť. Bebjakov film je rozporuplným počinom. Ani nie tak pre svoj námet, ale skôr pre spôsob, akým je v praxi realizovaný. Ako možno vidieť, ide o snímku dvoch polovíc. Zatiaľ čo tá prvá sa nesie vo viac-menej odľahčenom duchu, pričom miestami dokonca pripomína komédiu, odohrávajúcu sa na slnečnom juhu Slovenska (aj vďaka dookola znejúcej otravnej melódii), druhá polovica je oveľa serióznejšou, ba dokonca temnejšou záležitosťou, z ktorej mizne slnko a vystupuje mráz. Po vizuálnej stránke ide o veľmi dobrú zmenu, ktorá však rovnako dobre ani zďaleka nevyznieva v príbehu. Takáto náhla otočka je síce do značnej miery neočakávaná, ale plot twist tohto charakteru sem akosi nepasuje. Tvorcovia si mali vybrať jeden z prístupov, buďto komediálny alebo seriózny, a držať sa ho v rámci celého filmu. Výrazná zmena v smerovaní príbehu síce môže v niektorých prípadoch fungovať, tento Bebjakov počin k nim však nepatrí. Dá sa povedať, že dejový zvrat v tomto prípade dokonca celej snímky v konečnom dôsledku kvalitatívne ubližuje. Aké sú jej plusy? Jedným z nich je určite výprava. Príbehové zasadenie do oblasti južného Slovenska, do slovensko-maďarského priestoru Žitného ostrova, medzi obilné polia a ovocné stromoradia, je pomerne unikátne a vizuálne jednoznačne atraktívne. Najhoršie takisto nie je ani herecké obsadenie, ktorému dominuje trojica hlavných protagonistov.Marhuľový ostrovvšak, bohužiaľ, dopláca na svoj príbeh, respektíve jeho podanie. To, čo so sebou obsahovo prináša, jednoducho nedokáže správne fungovať. A to je škoda, pretože obe polovice filmu sú ako samostatné celky kvalitatívne relatívne obstojné.

Atmosféra ako v knihách Ladislava Balleka a zobrazenie dedinského života, ktorý hádam už ani neexistuje. Niekto by mohol namietať, že hlavná hrdinka je prelietavá nymfomanka, ktorá má na mužov veľmi nízke nároky. Pocitovo sa ale jedná o veľmi sugestívnu vec, ktorá zachytáva krásy „hlbokého juhu" a jeho jedinečné genius loci. Z mosta do prosta, tak ako mám v obľubePokoj v dušipre zachytenie lesov Horehronia, tak mám v obľubeMarhuľový ostrovpre zachytenie Bodzianskych Lúk.