Memory of the Camps (2014)

Vzpomínka na táboryje - jinak to ani nejde - přehlídkou hrůz německých aktivit v koncentračních táborech v období "třetí říše". Obrazy znepokojují mnohem více než jiné podobné dokumenty dané tematiky, zřejmě z toho důvodu, že obrazy jsou bezprostřednější, vznikaly při osvobozování táborů či hned nato. Hlavním iniciátorem byl Sidney Bernstein, jenž navštívil Belsen krátce po jeho zabrání spojeneckými vojsky, Alfred Hitchcock byl jen praktickým poradcem a dnes jeho jméno slouží jako vábnička. Je to silná podívaná na to, co vše je člověk schopen člověku učinit (a zatím se v tom příliš nezměnil).(22.07.2025)

Dokument je názornou ukážkou ako víchrica byrokracie a politického pragmatizmu zničili dokumentárny projekt, ktorý svet nikdy predtým nevidel. Na podkladoch pre tento film pracovalo 43 kameramanov (7 britských, 28 amerických a 8 sovietskych) v pásme svojho postupu pri oslobodzovaní v 9 koncentračných táboroch Belsen, Dachau, Buchenwald, Ebensee, Mauthausen, Ludwigslust, Ohrdruf, Auschwitz a Majdanek a na 2 neľudských tragédiách v mestách Thekla a Stendal. Kameramani s neskutočnými detailmi s umeleckou dokonalosťou a s neznesiteľnými efektmi filmovali obete zverstiev a tak zaznamenávali na filmový pas utrpenie tých, ktorý prežili. Prvýkrát sa nedokončený filmový záznam premietal na ministerstve informácii v Londýne a bol považovaný za usvedčujúci dôkaz zločinnosti nacistického režimu. Po dokončení mal byť premietaný v Nemecku a ukazovaný zajatým Nemcom, sudcom a prokurátorom v procesoch proti vojnovým zločincom. Udalosti v Nemecku prebiehali omnoho rýchlejšie, ako práce na filme. K pomoci na ňom bol prizvaný aj
Alfred Hitchcock, najvýznamnejší režisér všetkých čias a inovátor v oblasti hororu (zábery z filmu boli aj pre neho neznesiteľné). Ale od septembra 1945 sa politické priority zmenili. Pokiaľ išlo o západ, už tak nešlo o konfrontáciu Nemcov so zločinmi ani o ich rýchle odhaľovanie ale prvoradá bolo zabezpečenie ich spolupráce v rámci hospodárskej ale aj politickej obnovy Nemecka, tvárou v tvár Sovietskej hrozbe. Začala sa preberať realita studenej vojny. A tak dokument premrhal svoju príležitosť a bol odložený ad acta. V roku 1952 bol film vytiahnutý z archívu ale aj pohľady na históriu sa vyvíjali a tak niektoré poznatky z filmu sú nesprávne a niektoré stanoviska, komentáre sa nezhodujú z tými, čo vieme o koncentračných táboroch dnes. Dokument nie je o holokauste a o prenasledovaní len jednej skupiny ľudí, židia sú v ňom uvádzaní len ako jedna skupina z mnohých ľudí, náboženstiev a národnosti, ktoré sa stali obeťami nacistického teroru. Nepresnosti uvedené vo filme, počet zabitých v Osvienčime 4 milióny ľudí je dnes opravené na 1,1milióna a 2,1 miliónov obetí v Majdanku je upravené na 79 tisíc obetí. Neobstojí tvrdenie, že v Dachau boli väzni splynovaní, medzi väzňami boli obrovské skupiny homosexuálov, Rómov, Sintov, politických väzňov, nespoľahlivých, komunistov, zadržaných vojakov to všetko popri preferovaných Židov. Film bol v prvej verzii a pod názvom "Pamäť táborov" uverejnený na filmovom festivale v Berlíne a úplne dokončený pri príležitosti 70. výročia oslobodenia ale už pod názvom "Faktický prehľad nemeckých koncentračných táborov".(23.05.2020)

Škoda, že to nebylo dokončeno už v před 70 lety.(04.04.2015)