Maman Colibri (1929)

"Nepriateľ je v mojom domove! Nepriateľ, ktorého som vždy videla v tvojich očiach!“Patetická melodráma, pri ktorej sledovaní som väčšinu času vyslovene trpel. Dôvod je ten, že ma tá téma úplne míňa, dej i prostredie, v ktorom sa odohráva, sú pre mňa niečím neskutočne fádnym. Sledovať nejakú aristokratickú smotánku, žijúcu v honosných palácoch, to, akú (ne)činnosť práve vyvíja (usporiadanie veľkolepých bálov), ma totižto ani zamak nebaví. Hlavná "kolibričia" hrdinka je jedna márnivá ženská, ktorá nevie čo so sebou a ktorá podľa všetkého okrem parádenia sa a hry na klavír nič iné nevie. A táto fajnová panička zažije silné pobláznenie mladíkom (po polichotení jeho pozornosťou), ktorého vlastne ani poriadne nepozná. Celá tá romanca pritom pôsobí značne nevierohodne: on sa na prvý pohľad zamiluje do masky (!), potom len zo zvuku klavíra ihneď spozná, že je to ona, ona je na svoju postavu príliš mladá, on zase príliš starý (ani náhodou by mu nemohla byť matkou). Prichádza jeden z mála zaujímavých úsekov filmu, dramatický moment odhalenia, no a potom nudu vo Francúzsku a tamojších palácoch vystrieda nuda v Alžírsku, pre zmenu v orientálnom paláci. Ale aby som nebol čisto negativistický, páčila sa mi obrazová stránka (aj spolu s hudobným sprievodom) a ešte dojímavý záver, v ktorom sa konečne dostavili aj nejaké emócie. Videná veľmi pekne zreštaurovaná 121-minútová verzia z roku 2021, s príjemnou i príhodnou klavírnou hudbou Antonia Coppolu."Je očarujúci! Je to Váš syn?“(19.08.2025)

Režijně dokonale zvládnuté melodrama, ve kterém si mamka Kolibřík odskočí od rodiny (z přepychu) na líbánky s mladým milencem do Afriky (do přepychu). Kromě hošíka na hraní tu má však i sousedku, ze které pro ni nekouká nic dobrého. Nakonec si však uvědomí svoji věkovou převahu a vrací se do rodiny (opět do přepychu), v níž se mezitím stala babičkou. Pozn. 1: Tak jako spousta lidí nedokáže baronka poznat svůj osud a zaměňuje jej za to, co právě je. Nakonec jej přece jen rozpozná a vrátí se, byť s odřenýma ušima. Pozn. 2: Divadelní hra Henryho Bataille byla zfilmována v letech 1918, 1929, 1937, 1938 a 1973. Pozn. 3: Film se vyplatí vidět už jen pro tu úžasnou kolibří čepičku. Pánové, vyjet si s ní na kole, to by bylo terno...(06.03.2018)