Le Mystère de la Tour Eiffel (1927)

V rámci diskuze VRK jsem absolvoval tenhle 131minutovej němej film a musím konstatovat, že zejména díky jeho ukrutně přepálené stopáži jsem většinu snímku spíš trpěl než abych si ho nějak víc užíval. Dokoukával jsem ho na 3krát. Takže pro mě docela vyčerpávající filmovej zážitek. Nejlepší je samozřejmě konec na Eiffelovce. Ovšem nevím jestli mi ty předchozí úmorné minuty jsou za ten konec dostačující kompenzací. Nejsou. 2hvězdy

„HľadámAchilla Saturnina, narodeného 8. októbra 1888 v Montevideu,” pričom asi vôbec najväčšiu„Achillovu pätu”v rámci tohto groteskným spôsobom nemého, a k tomu vari i celkom zbytočne natiahnutého filmu, napokon predstavuje predovšetkým naprosto nepresvedčivá scenáristická stránka, teda na jednej strane síce vychádzajúcou z pomerne dosť reálnej situácie [v podstate sa celá línia udalostí točila iba okolo dedičského titulu z pohľadu ústredného protagonistu, čo akosi neustále vyvolávalo protireakcie z opačných, resp. závistlivých strán], no zase na strane druhej, nasledujúci tok situácii, zväčša stekal do prevažne nevierohodnej línie anekdot → povedzme trebárs záverečná pasáž z Eiffelovej veže, ktorá kľudne môže u diváckej obce vyvolať akúsi akrofóbiu*1; to by mi vskutku ani tak nevadilo, že sa predstaviteľ ústrednej postavy, čiže Francúz menom Félicien Tramel, následne štylizoval do podôb napríklad „nemých kráľov” grotesky, akými boli okuliarnatý Harold Lloyd či kamenná tvár v podobe Bustera Keatona → nazvime to proste tak, že tým pádom im iba skladal hold; skôr by moja výhrada teraz smerovala na adresu francúzskeho autora v podaní JD, ktorý pôvodne objavil podľa mňa najlepšieho herca všetkých čias*2, no ale ešte predtým stihol namiešať množstvo nesúvislých ingrediencií do jedného cesta, ktoré sa práve vďaka tomu stávalo na ďalšie vytvarovanie nepoužiteľným, čo zapríčinilo moju celkovú pachuť k takto prevedenému formátu, ktorý odmietam akceptovať! • Prepánajána, koho to vlastne napadlo zostrihať túto vec do viac, ako 130 minút, keďže mi táto vychádzajúca zápletka pripadala zrovna tak, ako by sa k nej stále pristupovalo v opakujúcich sa cykloch → 4 x stredometrážny film [po nejakých 30 min.] včlenený do celovečerného filmu (?). Mišmaš by zrejme bolo tým správnym pomenovaním, čo ma azda automaticky napadne vysloviť pri pomyslení na tento nesúrodý titul z konca nemej éry.POZNÁMKY: *1Akrofóbia je chorobný (panický) strach (=fóbia) z výšky/pozerania sa do hĺbok;*2Jeana Gabinaz titulu v tvareLa Bandera.

Dobrodružná komédia obsahujúca všetky možné žánrové klišé, ako nič netušiaci chudák dediaci závratné bohatstvo, dvojnícka zámena, tajná zločinecká organizácia usilujúca o svetovládu sídliaca v starom hrade, ktoré možno v čase nakrúcania minimálne vo filme neboli až také prefláknuté. Sú tu prvky komediálne, trebárs užívanie si luxusu alebo útek hradnými chodbami, občas aj nechcene zábavné, napríklad scéna kde člen zlodušskej organizácie v ku-klux-klanskom hábite ovláda záhadný veľký prístroj na ktorom svietia Dávidove hviezdy. Akčných scén je viac, súboje a naháňačky na zemi aj vo vzduch, vrcholom je kaskadérske finále na Eiffelovke, kde ma okrem dychberúcich záberov vo výškach podivovalo, ako to dokázali všetko nakrútiť s vtedajšou technikou. Po tejto stránke je film ozaj pozoruhodný, s čím som mal problém bola trochu unavujúca stopáž. Za štyroch priateľov antény.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Skvostná třináctiminutová honička (před koncem) na Eiffelovce, kdy muži padají dolů jako hrušky. Duvivier tu navázal na kousky Feuilladeových dobrodružných postav. Navyšuji hodnocení už jen za tu honičku.

Na to, že Tajemství Eiffelovky byl němý film, byl celkem ukecaný. Celkem by mě zajímalo, jaké ztráty měl Duvivier povolené při natáčení honičky na Eiffelovce. Za povšimnutí také stojí honička auta z letadla.