Lovci divoké zvěře (1930)

Ako nám behom filmu oznámi na kameru Groucho, nie každý fór môže byť dokonalý. Ani Animal Crackers nie sú dokonalou komédiou, čo sa dá ale pripísať najmä faktu, že ide o 90 rokov staré dielo. Napriek tomu nás zavaľujú fórmi od prvého do posledného momentu, či už ide o dialógy, ktoré na jeden krát nemáte možnosť obsiahnuť alebo možno trochu menej vydarené fóry pohybové a čisto vizuálne. Dej nie je príliš dôležitý, vždy, keď si myslíte, že sa detektívka rozbehne, začnú sa hrať karty alebo podobný nonsense, dekonštrukcia klasického štýlu rozprávania hrá prím. Hudobné vsuvky u bratov Marxovcov išli vždy tak trochu mimo mňa, ale nikdy ich nie je až tak veľa, aby som na ich základe znižoval hodnotenie.

bratia marxovci a ich druhy celovecerak ma prilis nepobavil. ak to porovnam s veselohramy z rovnakeho obdobia ktore vznikli v ceskej republike s vlastom burianom tak americka tvorba prehrava na celej ciare, hlavne pasaze s "nemym" harpo marxom posobili dost zvlastnym dojmom (hlavne skoro-nasilie na zenach), ale i tak im dam este sancu...

Groucho Marx mi v některých scénách připomíná - hlavně svou pohotovostí - Vlastu Buriana, kterého mám ale rozhodně raději. Přesto se bratrům nemůže vzít, že jsou prostě vtipní a navíc celkově umělecky nadaní, což dokazují i hudebními čísly. Zábavné mi přišlo, že až u tohoto filmu jsem si uvědomil, že je Grouchův knírek - a vlastně i jeho obočí - nakreslený.

Druhý film bratov Marxovcov, adaptovaný podľa úspešnej broadwayskej muzikálovej hry Morrie Ryskinda a George S. Kaufmana trpí teatrálnosťou a zápletkou muzikálnej komédie, ale dáva nám veľa dôvodov k smiechu. "Príbeh" má čo do činenia s ukradnutou maľbou, ale to je jedno. Groucho spieva "Hooray For Captain Spaulding". Chico a Harpo hrajú bridge. Groucho strieľa slony vo svojom obleku.atď.

Ešte to nie je dokonalé. Ale chýba k tomu naozaj máličko. Bratia Marxovci jednoducho vedia spraviť podmanivý príbeh ich postavy, ktoré sa stali nezabudnuteľnými vďaka šablónovitosti akou sú prezentované, dopomáhajú filmu tak ako sa to poradilo napríklad Kevinovi Smithovi a jeho Jayovi a Silent Bobovi. Komika bratov Marxovcov nepozná hraníc, gagy sú neskutočne dobre vystavané a väčšina z nich dokáže naozaj príjemne rozosmiať. A aj keď sa jedná o typicky hlúpu zápletku, ktorá by bez ich uvoľnenosti, hravosti a schopnosti komunikovať z viacerými postavami na scéne, diváka nevynímajúc, bolo by to dielko, ktoré by veľmi rýchlo upadlo do zabudnutia. Takto sa jedná o klasiku, ktorej pozretie by nemal ľutovať hádam nikto, kto zbožňuje vypointované vtipy, svojrázny humor a filmovú divadelnosť.