Lancaster Skies (2019)

Hneď na úvod musím napísať, že v tomto filme maximálne absentoval dôvod vnútorných a psychologických bojov premiestneného nového pilota k letke Lancastrov. Až takmer na konci sme sa dozvedeli, že išlo o smútok nad smrťou jeho brata. V skutočnosti som si myslel, že stále sa jedná o skoky do pilotovej mladosti až v závere som si uvedomil, že sa jednalo o jeho brata aj keď aj jeho smrť bola z filmu vynechaná.
Ide síce o vojnový film z veľmi málo bojovými efektmi, ale postavy nám dávajú skutočný pocit, aký by bol život počas vojny. Nemyslím na časté stretnutia v krčmách so ženami ale ich pocit strachu a ako sa s týmto strachom dokázali vyrovnávať. A to bola realita druhej svetovej vojny, ktorú sa tento film snažil zobraziť. Film rozpráva príbeh pilota Spitfire poručíka Douglasa Millera, ktorý je premiestnený k letke bombardérov Lancaster, kde má nahradiť pilota, ktorý bol zabitý pri poslednej bojovej akcii. V letke musí nahradiť skúseného člena posádky váženého a rešpektovaného pilota. Musí si získať osádku lietadla na svoju stranu, musí si získať ich dôveru a prekonať svoju minulosť. Táto osádka to zúfalo potrebuje, pripravuje sa ich prvý let nad Nemecko a kapitán lietadla musí preukázať svoje schopnosti.

Masívne bombardovanie miest a pozemných cieľov vo WW2 malo paradoxne na oboch stranách za následok zvýšenie morálky civilistov a zamestnancov fabrík a rozptýlenie zbrojného priemyslu v teréne. Vojenskí analytici sa zhodujú, že toto bombardovanie bol úplný taktický omyl. To je hľadisko, z ktorého si posádky bombardérov zaslúžia nie dvojnásobné, ale trojnásobné pocty.
Takže neviem, či je v poriadku odpúšťať tvorcom takejto filmovej pocty všetky kľúčové nedostatky: nízky rozpočet, neprítomnosť lietadiel, minimálnu snahu zachytiť pocit z letiacej klietky, ktorá je v podstate z papiera a naložena výbušninami; popliesť vzťah diváka ku posádke bomberdéru zrazením malého chlapca autom, snahu interpretovať zážitky príslušníkov vzdušných síl dejom, ktorý je na 96% pozemný, keď celý ten des spočíva v tom, že nalietate stovky hodín v plechovke, ktorá sa každý krát vracia domov deravá a krvavá zvnútra a máte to 50 / 50. Vo filme je to samé chodenie po chodbách v uniforme, smutné sedienie na posteli, smutné sedenie v krčme, zavzdušnené pohľady, ticho a letecká základňa v ktorej parkuje 1 bombardér. To proste radšej uložiť peniaze na terminovaný vklad a počkať s filmom na rok 2025.

Vojnová (letecká!) dráma, venovaná 55-tisícom padlých letcov RAF, ktorí za okolností, kedy sa zastavuje rozum aj dych, podnikali adrenalínom a rizikom prešpikované nočné nálety na Nemecko, sa z 90% odohráva na zemi a to tlachaním, vzlykaním a čučaním do blba, v prostredí kasární a rôznych putík. Čo je najtragickejšie, film nemá najmenšiu ambíciu zakrývať, že je sklepnutý prvoplánovo a lacno. Nie je to dramatické, nie je to komorné, nie je to ani psychologické. Je to len ostudné fiasko netalentovaného, súkromnou filmárskou školou vyflusnutého "multiumelca" a zasrana, Calluma Burna, ktorý si miesto tvorby na YouTube ukusol z príliš posvätného koláča a rovno sa v tej pohrome pasoval aj za scenáristu, producenta ci editora. Vo filme nie je jediná postava, o ktorú by mal divák dôvod zavadiť a zaujímať sa o jej príbeh. Nočné letecké scény (pozn.: dohromady asi 15 minút) sú lacné štúdiovky, kde si tvorcovia absolútne nelámu hlavu s nejakým navodením reality. Gro sa odohráva pred čiernošedým plátnom a statické, počítačom nakopírované Lancastery sú ťarbavo posúvané vyššie a nižšie. Pri zásahu padajú identickým spôsobom, za identického zvuku a v prevedení, ktoré by bolo kvalitou neprijateľné už v 70. rokoch. Na viacerých miestach si pozornejší divák chtiac-nechtiac všimne vykrádačky z filmov ako Bitka o Britániu či Memphis Belle. Rovnakú prácu si Mr. Burn dal aj so scénami pokojnejšieho charakteru, napr. v hospode plnej ľudí je hrobové ticho - nehrá hudba, necinkajú poháre, ľudia nerozprávajú takže pokiaľ by si náhodou vzadu za barom usrala myš, divák vykríkne z preľaknutia. Nemá cenu sa ďalej rozpisovať, tento film je nekonečný, hodinu a pol trvajúci balast, ktorý neponúka zhola nič, vonkoncom nie je poctou skutočným hrdinom. Odpad a tvůrčí samovražda Calluma Burna!

Opravdu nevídaný exkrement. Po celou dobu ve filmu hraje přiblblá rádoby dramatická hudba a ve skutečnosti se tam neděje vůbec nic, jen blbě žvaní.

Film bez začátku, sředu i konce. Úplně špatný film to není. jenže vypravění o tom, jak se chlastá na základně, na dobrý film nestačí.