L'Enfer (1994)

Príbeh extrémnej žiarlivosti. Chabrol používa subjektívneho nespoľahlivého rozprávača, ktorý vymýšľa rôzne odôvodnenia prečo a ako ho manželka podvádza. Cluzetova postava sa postupne ponára viac a viac do svojej šialenej reality. Prvé dve tretiny sú napriek občasnému čiernemu humoru a absurdite miestami suché a repetitívne. Posledná tretina vystupňuje maniakálne správanie do nečakane extrémnej, temnej a absurdnej úrovne. Bohužiaľ, samotný koniec to nedotiahne do svojho logického záveru a je celkom zbabelý. Decentný film, ale potom ako tu Chabrol rozdal karty som čakal niečo viac.

Prvých pár rokov manželstva šťastný pár, potom sa objaví iskrička žiarlivosti a postupne sa z nej stane obrovský plameň, ktorý úplne pohltí celého človeka a behom chvíľky zničí všetko, čo tie roky budoval. Vierohodná Cluzetova premena z pohodového chlapíka na šialenca. A Emmanuelle krásna, že sa niet čo diviť, že manžel začne žiarliť, aj ja by som žiarlil mať ju za manželku.

Je skoda, ze verzia z roku 1964 s Romy Schneider nebola nikdy dokoncena. Do tohto filmu vybrali herecku, ktora sa krasou vyrovna Romy, ale jej meno mi nic nehovori. V jej manzelovi som vobec nespoznala herca z filmu Nedotknutelni, az ma to prekvapilo. Vidim, ze tento francuzsky snimok z roku 1994 hodnotilo a komentovalo len velmi malo divakov. Je to dost specificky film, psychologicka drama o chorobne ziarlivom manzelovi, urcite nie pre siroke spektrum divakov. Vela z toho, co vidime na obrazovke sa odohrava len v hlave ziarliveho muza, vela sa tam nedeje a SPOILER *** este aj otvoreny koniec, svedci o tom, ze je to skor o tom, co vsetko by sa mohlo udiat alebo sa este len udeje. Na konci filmu nie je napisane Koniec, ale Bez konca! Dalo by sa to interpretovat tak, ze takato porucha naozaj nema konca. A to mohli byt spolu stastni.*** 55%.

Přesně vykreslena duše žárlivce v manželském psychologickém dramatu.

Výborně vykreslená duše žárlivce. Emmanuelle Béart podala výborný výkon, je krásná a umí moc dobře hrát.