Kruté radosti (2002)

Ako tu už viacero ľudí napísalo, film zachránili najmä herci. Celý film je zmätočný, začiatok sa rozmotáva celkom ťažko, motivácie postáv nepochopiteľné alebo nedostatočne artikulované. Svetlé momenty sa nájdu, ale nemyslím si, že je to scenáristicky úplne zvládnuté. Hudba je svedčivá.
Martinovi najprv vadí, že mu Valentína perie oblečenie, keď sa do nej zdanlivo zamiluje, už mu to neprekáža. Typickému klišé antipatie postavy Pauhofovej voči Šiškovej (celkom kvalitná postava, prekvapivo) sme sa taktiež nevyhli. 
Hviezdička navyše za ježka.

"Môj otec si sladil čaj šiestimi lyžičkami cukru. Ale aj tak mu to nepomohlo." -"A v čom mu to nepomohlo?" -"Umrel." Kruté radostirežiséraJuraja Nvotuz roku 2002 sú predovšetkým, ale zďaleka nielen coming-of-age filmom z prostredia bezmennej obce v prvej Československej republike tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Práve sem prichádza mladá Valentína (krásnaTáňa Pauhofová), ktorá je utajovanou dcérou Karola (Ondřej Vetchý). Keďže sa k nej nechce otvorene priznať, Martin (Milan Mikulčík) musí predstierať, že je jej "ujco". Valentína vo víre malého sveta obce, v ktorom to ale prekypuje komplikovanosťou medziľudských a partnerských vzťahov, spoznáva prvé životné (kruté) radosti aj sklamania. Nvotova snímka, napriek tomu, že je so svojou takmer dvojhodinovou minutážou zasadená do filmársky atraktívneho časopriestoru, v skutočnosti vlastne ani neprináša príbeh, ktorý by v konečnom dôsledku zachádzal akokoľvek viac do hĺbky. Samozrejme, zachytáva neraz komplikované medziľudské vzťahy a paletu pocitov, ale divák má z neho po celý čas pocit, ako keby iba "kĺzal" po povrchu, pričom táto povrchnosť (ktorá ale nie je nutne negatívom) najväčšmi graduje v závere. Film končí ako keby "do vetra", na druhú stranu tak ale ponúka čiastočne otvorený koniec, pri ktorom môže divák uvažovať o tom, ako to s postavami bolo ďalej. Popri dobre vystihnutej dobovej atmosfére sú práve kvalitne napísané a charakterovo vyprofilované postavy najsilnejšou stránkou snímky. Vyniknúť dokážu aj vďaka výraznému hereckému obsadeniu. Najväčšiu pozornosť na seba - logicky - púta Táňa Pauhofová, vo svojich rolách ale diváka zaujmú aj Ondřej Vetchý, Milan Mikulčík čiCsongor Kassai.Kruté radostipríbehom nerozprávajú veľa, ale dostatočne na to, aby dokázali zanechať pozitívny dojem. Film Juraja Nvotu je síce kvalitatívnym priemerom, ale v tomto prípade takým, pri ktorom priemernosť vôbec nevadí. A ak už pre nič iné, tak minimálne pre Táňu Pauhofovú sa snímku vidieť oplatí.

Príjemnádrámanás zavedie do 30. rokov minulého storočia.Ondřej Vetchýv úlohe notára, ktorému nabúra život príchod jeho dcéry Valentíny (Táňa Pauhofová). Snímka ukazuje prepletené vzťahy v malomestskej spoločnosti a robí to na konaní rôznych typov postáv. Mne sa najviac páčila dvojicaTáňa PauhofováaMilan Mikulčík, aj keď v závere to dopadlo ináč. Oceňujem retro výpravu a dobrú stopáž.

Juraj Nvota se učil od těch nejlepších. Ale s vlastními celovečeráky přichází poměrně pozdě. PoKrutých radostechvznikají jen filmyMuzika,EštebákaRukojemník, což není mnoho. Nicméně odvážný námět a první dospělá role Táni Pauhofové činí z Nvotova debutu nezapomenutelný zážitek, který zůstává dlouho v paměti. Předválečný život na slovenské vesnici připomíná osudy lidí z Palánku tak, jak je zachytil Ladislav Ballek. Osudy lidí určují jejich základní potřeby a pudy, emoce jsou čisté, ale nestálé. Ondřej Vetchý nepůsobí jakkoli nevhodně a skvěle zapadá do toho slovenského obsazení. Výprava je funkční.

,,ASPOŇ UMREL NA PRESLADENÝ ŽIVOT, NIE? PEKNÁ SMRŤ." ,,NIE, DOSTAL KVAPAVKU!" ,,NA KVAPAVKU SA NEZOMIERA." ,,TAK TO BOL SYFILIS!" __ Kedysi boli ,,Kruté radosti" jedným z mála počinov,  ktoré vedela naša kinematografia behom roka vyprodukovať a bola im preto venovaná aj väčšia pozornosť. Možno aj z dôvodu, že išlo o posledný film Júliusa Satinského, ktorý tu dostal málo výraznú úlohu a preto herecky najviac upútali akurát dospelá Pauhofová a Mi-mi-lan M-mikulčík. Námet je však ako z telenovely, kde každý rieši každého a výsledok ide celý od nikam k nikam.  Výrazne lepšie sú na tom formálne kvality filmu, čo napokon prekvapivo postačuje ku štandardnému diváckemu zhliadnutiu. (1107. hodnotenie, 45. komentár k filmu)