Muzika (2007)

Muzikasa moc nezdá, ale vie moc prekvapiť. Vynikajúco zvládnuté spracovanie, ktoré si drží nadštandard v šarme a pocitovej funkčnosti, ktorou oplýva v každej scéne z každého uhla. Výborne obsadené a prekvapivo aj veľmi dobre zahrané. Žiadny z hercov neirituje ani nepôsobí, že by sa do danej úlohy hodil rovnako alebo menej než niekto iný. Film krásne interpretuje bežné vzťahové či zázemné pomery, kde tieto vykresľuje natoľko presvedčivým štýlom, až vytvára otázky o vlastnom nastavení, prípadných budúcich nástrahách života či aktuálnych podmienkach existujúcich v rámci opodstatnenosti premýšľania o nich, a to vďaka podobnosti prirodzeného správania sa charakterov voči sebe, pokiaľ sa občasných prejavov partnerstva týka. Dávno som nevidel takto milo pôvabný snímok slovenskej tvorby, pričom Muzika oplýva nielen tým, ale aj nadpriemerne zvládnutou funkčnosťou, ktorá vyžaruje zo seba úprimnosť a neopomenuteľne silný charakter.

"Žofré, čo tam robíš?" -"Honím si. Čo iné sa dá robiť v tomto skurvenom štáte?"Kinematografia, respektíve umenie vôbec sa v našich zemepisných šírkach relatívne často vyrovnáva s pokrivenou minulosťou, keď človek bez výjazdovej doložky mohol vycestovať najďalej k ostnatému drôtu, ktorý nás oddeľoval od slobodného sveta. Tento nešťastný časopriestor zachytáva aj filmJuraja Nvotuna motívy literárnej predlohyPetra Pištanka. Príbeh o mastičovi Martinovi Junecovi (Ľuboš Kostelný), ktorý uniká do mentálnej emigrácie vďaka hre na saxofón, je komediálno-dramatickým pohľadom nielen na dobu normalizácie, ale predovšetkým na ľudí. A vďaka veľmi dobrému hereckému obsadeniu (okrem Kostelného možno vyzdvihnúť napríkladTáňu Pauhofovú,Mariána Geišberga, ale aj ďalších v menších úlohách) a rovnako dobre napísanému, vtipnému scenáru vynikajú postavy ako najvýraznejší a pravdepodobne aj najlepší prvok celého filmu. Plusom je, že dielo "netlačí na pílu", ale jeho úderný humor pôsobí vo väčšine scén takmer až prirodzene, odľahčujúc dramatickú stránku, ktorá sa zameriava na medziľudské vzťahy (najväčšmi na mladú manželskú dvojicu Kostelný-Pauhofová), intrigy, udavačstvo, úplatkárstvo a iné dobové reálie. Z hľadiska atmosféry film možno až natoľko nevyniká, čo ale pri jeho štylizácii nepredstavuje až taký problém. Iné by to bolo, ak by išlo o "čistokrvnú" drámu.Muzikanepotrebuje veľa, aby fungovala. Stačí spojiť hercov a scenár a do výslednej, (tragi)komickej podoby sa vyformuje (takmer) sama. Navyše, Nvotova snímka baví aj z hudobného hľadiska. Jedinou výčitkou jeJan Budař, hovoriaci po slovensky. Tá slovenčina s českým prízvukom jednoducho divákovi nejde do ucha.

Krásny pohľad do socialistickej rodiny. Fúra frkov a uťahovanie si z doby a spoločenských konvencií. Martin Junec žijúci s manželkou so svokrovcami miluje jazz. Na svadbe si ho všimne kapelník Hruškovič a začne si privyrábať na svatbách. To však naštrbuje jeho vzťah s manželkou čo ešte to, že je zaľúbený do Anči Prepichovej. Výborné herecké obsadenie. Vtipný príbeh plný komických situácií.

Je to slušně natočené (tak Šurkala, co se divím), dobře zahrané, má to pár zajímavých scén a líbil se mi konec, ale jinak mi Muzika strašně připomněla většinu českých filmů o komunismu. Černobílé postavy, nudný děj (pokud vůbec je - tady naštěstí jo), pár zbytečně přehnaných scén a celkově nanejvýš průměrný dojem - což opět platí i tady. Není to špatné, ale že bych si to chtěl pustit znova nebo to považoval za bůhvíjak povedený film... Slabé 3*

Půvabné a zároveň syrové. Nostalgický a zároveň (narozdíl od mnohých jiných) přesvědčivý návrat do totáče. Pokud tu Dívku s perlami ve vlasech opravdu hráli samotní protagonisté, jak tu kdosi napsal do zajímavostí, tak klobouk dolů.
Akorát tedy nevím, co tam zpívali, že je ti Maďaři za to tak zbili. Mně se zdálo, že text byl správný. Vysvětlí někdo?