Keď hviezdy boli červené (1990)

"Keď súdruhovia topánku nepustili, asi mali dôvod. Pochop, Arpád, strana nemôže rozhoduvať akie topánky sa majú nosiť. Neondejte sa chlapi, v dobe sputnikov sa prdúskať s ihličkami. Musíme modeluvať ľudí!"Starý kaštiel niekde na dedine a okolo neho idúce dejiny od víťazoslávneho februára po začiatok normalizácie. Hlavný hrdina sa zmieta medzi protichodnými vplyvmi, ako dieťa uteká zo zväzáckej schôdze s pionierskou šatkou na krku miništrovať do kostola, starší brat na vojenčine strieľa do ľudí na hranici, za čo ho otec obviňuje z hriechov, starý aristokrat ho spolu s ostatnými deťmi z obce zásobuje knihami rozširujúcimi mu obzory. Neskôr sa prižení do rodiny miestneho predsedu a z fabriky presídli do spomínaného kaštieľa, z ktorého sa snaží urobiť vedecké pracovisko, preskáče si politické uvoľnenie, tankistickú výpomoc aj účtovanie po nej. Nápad dobrý, realizácia slabšia, obraz zbytočne tmavý, dej trochu mätúci, celkovo z toho cítiť potrebu vysporiadať sa konečne s dedičstvom minulosti, ale možno sa mohlo trochu počkať. Trochu komicky v tomto type filmu na mňa pôsobili herecké tváre, ktoré za mlada ešte stihli účinkovať v budovateľských agitkách. Herecky sa inak jedná o česko-slovenskú zmesku s jednou maďarskou prísadou, v drvivej väčšine predabovanú. Za tri spadnuté bicyklové reťaze."Súdruh Szentirmai, nehovor mi pán! Páni sa het a my sme ešte nestihli popanštieť!"PS: Ako vlažného lokálpatriota ma potešil záber spred myjavského spoločenského domu v ktorého dnes už nejestvujúcej kinosále som kedysi spoznával čaro filmu.

Slovenská porevolučná koprodukcia s Francúzmi nedopadla podľa želania. Toporný príbeh, ktorý bol ťažko prerozprávaný zaujal azda len množstvom českých hercov.

V každom novom povenovombrovom filme, ked konečne filmári mohli točiť slobodne, sa žiaľ vyskytuje takmer úplne totožný scenár, hlavný hrdina je nepochopený debilko, vo filme musí byť byž minimálne jedna nahá žena, najlepšie dve a celkom bezúčelne sa musia vyskytovať hlúpe nadávky.

Namet filmu me oslovil a tesil jsem se na jeho zhlednuti. Je zde par dobrych a zajimavych momentu, celkove to je ale dejove nesourode a zklamala me i technicka stranka. Kdyz uz to bylo ve francouzske koprodukci, mohli sehnat alespon lepsiho osvetlovace.(20.05.2021)

Myšlenka skvostná, ale režisér si vybral nevhodnou dobu. Po pádu našich rudých hvězd jsme nimi všichni byli přesyceni a potřebovali jsme oddech. To se určitě nepodařilo divákovi v prázdné kinosále při událostech únorových, budovatelských, srpnových a normalizačních.(04.08.2013)