Jen ať je to chlapec (2023)

My si ani neuvedomujeme, v akej úžasnej krajine žijeme. Kde zákony poskytujú ochranu žene a nemôže sa stať niečo také absurdné ako v Jordánsku, že po smrti manžela si na majetok a dcéru môže robiť nárok švagor a jeho rodina. A to len preto, lebo Nawal nemá syna. Byť ženou v takejto krajine je vážne ťažké. Mouna Hawa ako Nawal, bola krásna a presvedčivá a ja dúfam, že sa mi podarí vidieť ju aj v inom filme.

"Tu nemáme potratové tabletky, tu panuje stredovek!"Veľmi zvláštne poňatie filmu. V podstate tú hranicu medzi nerovnoprávnosťou žien v islamskom svete a liberálnou demokraciou stavia na možnosti dať si potratovú tabletku a slobodne kadiť plody do záchodovej misy, lebo to je ten najväčší výdobytok hesla "sloboda, rovnosť, bratstvo", samozrejme mimo možnosti meniť si každý deň pohlavie podľa pocitu, cítiť sa kľudne ako kredenc a slobodne si na ulici strkať do intímnych otvorov čokoľvek, čo tam nepatrí - bez toho by liberálna demokracia neprežila! Takže uznávam, že hoci má byť film podľa skutočnej udalosti a má byť o slobode žien, tak mne sa tento základný atribút, ktorý tú slobodu vymedzuje, akosi hnusil.

Film skúma, ako zastaralé zákony a tradície zakorenenej mizogýnii naďalej potláčajú slobodu žien v Jordánsku. Herecký výkon palestínskej herečkyMouna Hawaje pohlcujúci. Konečný výsledok je fascinujúcim filmovým dielom. Pútavý a emocionálne nabitý film, ktorý nebojácne rieši kritické problémy, ktorým ženy čelia súvislosti s nerovnosťou, dedičskými zákonmi a rodinnými vzťahmi. Tento film je dôkazom sily kinematografie pri riešení dôležitých spoločenským problémov a má hlboký vplyv.

Dosť smutné v dnešnej dobe.

kolemjdouc to zhrnul tak, že pozerať to je zbytočné. Ak to predsa len skúsite, ako ja, prídete k rovnakému záveru. A vôbec vás neprekvapí, že to poslali na oscarov. ODPAD!